preskočiť na hlavný obsah

Budovy s takmer nulovou spotrebou energie vízia, výzva, či realita?

Až do nedávna sa na budovu pozeralo ako na spotrebič energií, v ktorej sa používajú energie na úpravu vnútornej klímy. Zložitý vývoj navrhovania budov od polovice 70. rokov minulého storočia, teda od prvej ropnej krízy zaznamenal mnohé etapy, v ktorých sa presadzovala snaha po šetrení energiami v budovách. Až do polovice 70. rokov (začiatku prvej energetickej krízy roku 1973) bola problematika tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií zameraná len na dimenzovanie a riešenie limitných hodnôt zabezpečujúcich hygienické požiadavky užívaných budov. Neexistovali limitné hodnoty veličín na obmedzenie špecifických tepelných strát budov alebo potreby energie na vykurovanie. Teda energetické hodnotenie budov pri navrhovaní nebolo prioritné.

Zásadná zmena v názore na význam tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií v celosvetovom meradle nastala po roku 1973. Prejavila sa tým, že na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, stala sa prioritným dôvodom ich zlepšovania potreba zmenšovať tepelné straty budov cez obvodové konštrukcie, znižovať spotrebu energie na vykurovanie (chladenie) budov a využívať obnovitelné zdroje energie.

Dnes tento trend navrhovania budov so zníženou potrebou energií má cielené technické riešenie v „budove s takmer nulovou spotrebou energie" (nearly zero energy building nZEB). Tento termín je definovaný v prepracovanom znení smernice o energetickej hospodárnosti EPBD (Energy Performance of Buildings Directive) recast [1] a znamená budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo potrebnej energie by sa malo vo významnej miere pokryť energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnovitelných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkosti budovy. Teda: nZEB = vysoká energetická hospodárnosť + obnovitelné zdroje energie (OZE).

Definícia ale hlavne kvantifikácia vlastností budovy s vysokou energetickou hospodárnosťou a určenie významného podielu obnovitelných zdrojov je na členských štátoch EÚ. Zároveň to znamená, že sa budeme stretávať s budovami ktoré:
•    energiu vyrábajú na mieste a túto aj spotrebujú (napr. solárne kolektory na ohrev vody),
•    energiu vyrábajú na mieste, časť z nej spotrebujú a časť odvedú cez systémovú hranicu budovy do siete (napr. fotovoltické panely).

Teda na budovu sa nedá pozerať len ako na spotrebič, ale zároveň sa stáva aj zdrojom odvádzanej energie. Energia vyrobená z obnovitelných zdrojov vnútri systémovej hranice budovy a odvádzaná energia pri energeticky hospodárnej budove významne zlepšuje jej energetickú bilanciu.

Budovy so zlepšenou energetickou bilanciou

V súčasnosti sa požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovené členskými štátmi značne odlišujú mierou svojej ambicióznosti a niektoré z nich ani zďaleka nezodpovedajú nákladovo optimálnym úrovniam. To znamená, že v mnohých prípadoch výstavby a významnej obnovy uniká príležitosť zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy nákladovo optimálnym spôsobom a znížiť budúce účty za spotrebu energií. Komisia vypracuje komparatívnu metodiku výpočtu minimálnych požiadaviek s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne, ktoré si samy členské štáty vymedzia a budú ju musieť používať iba na účely porovnania, pričom jeho výsledky oznamujú Komisii. Uvedená komparatívna metodika by zahŕňala metodiku výpočtu vypracovanú Komisiou, v ktorej by sa zohľadnili nákladovo optimálne kritériá na základe premenných (akými sú napr. investičné náklady, prevádzkové náklady a náklady na údržbu vrátane nákladov na energiu). Členské štáty by mali používať túto metodiku na výpočet nákladovo optimálnych požiadaviek pri použití nimi určených premenných. Výsledky by sa potom mali porovnať so skutočnými požiadavkami v právnych a technických predpisoch ustanovenými v členskom štáte, čím by sa jasne preukázalo, do akej miery vnútroštátne požiadavky zodpovedajú nákladovo optimálnym úrovniam. V čase písania tohto príspevku bol známy návrh tejto metodiky [2]. Ak by medzi vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov boli významné rozdiely, napríklad viac ako 15 %, členské štáty by mali rozdiel zdôvodniť alebo naplánovať vhodné opatrenia na jeho zníženie. Povinnosť zvážiť alternatívne systémy zásobovania budov obnoviteľnými zdrojmi energie v prípade nových budov sa rozširuje na všetky budovy. Rozširuje sa tak rozsah pôsobnosti smernice o ekonomickej hospodárnosti budov (EHB) a podporujú sa ciele EÚ v oblasti obnovitelných zdrojov energie. Metodika určenia nákladovo optimálnych minimálnych požiadaviek je určená vnútroštátnym orgánom (ministerstvám). Na strane druhej má investorom poskytnúť množstvo optimálnych úrovní pre rozličné kategórie budov v závislosti od očakávaniach investorov. Je však dôležité zdôrazniť, že nákladovo optimálne úrovne, nemusia byť optimálne pre každú budovu alebo očakávania investora.

Od členských štátov sa požaduje v EPBD recast [1], aby aktívne podporovali zavádzanie vyššieho počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie na trh, a to prostredníctvom národných plánov s jasnými definíciami a cieľmi v oblasti ich zavádzania. Členské štáty by mali preukázať vedúcu úlohu verejných orgánov pri stanovovaní konkrétnych cieľov v prípade budov, v ktorých sídlia. Členské štáty zabezpečia, aby:
•    od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie,
•    po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Definícia a chápanie podstaty budov s takmer nulovou spotrebou energie si bude vyžadovať nemálo úsilia národných inštitúcií, investorov, vlastníkov budov, architektov a projektantov. Je celkom možné, že sa táto snaha stretne aj s nepochopením, či pochybnosťami. Hoci sme len na začiatku procesu implementácie prepracovaného znenia Smernice o EHB do právnych predpisov krajín EÚ už sú známe niektoré reakcie na túto tému. Niektorí odborníci vnímajú nZEB ako šancu na zlepšovanie fondu budov, iní pochybujú. Pritom sa akosi málo zdôrazňuje fakt, že v európskych krajinách sa dnes už navrhujú, prevádzkujú a užívajú budovy pasívne, budovy s vysokou energetickou hospodárnosťou, ktoré však nemajú označenie budova s takmer nulovou spotrebou energie. Jednoducho nepoužívajú toto označenie. To čo bolo a je charakteristické je označovanie budov so zlepšenými energetickými a užívateľskými vlastnosťami v technickej literatúre rozličnými prívlastkami a názvami. Vyjadruje to prirodzenú snahu odlíšiť tieto budovy od úrovne bežného fondu budov. Podľa štúdie Concerted Action podporujúcej implementáciu EPBD [7] sa len v EÚ používa 17 rozličných termínov: low energy house, highperformance house, passive house/Passivhaus, zero carbon house, zero energy house, energy savings house, energy positive house, 3-litre house, ultra-low energy house. Ak sa zohľadňujú aj ďalšie faktory ako energie, používajú sa termíny eco-building a green building. Odlišnosti medzi jednotlivými definíciami sú nielen v termínoch, ale hlavne v energiách, ktoré sa započítavajú a slúžia ako kritérium na označenie budovy. Ideálne je, ak sa zohľadňuje potreba energie na vykurovanie, chladenie, vetranie, klimatizáciu, osvetlenie a elektroinštalácie. To však vo väčšine nie je prípad týchto definícií. Niektoré definície zohľadňujú len vykurovanie a nezohľadňujú potreby elektrickej energie. To by v prípade mnohých napríklad administratívnych budov mohlo viesť ku skresleným energetickým bilanciám, lebo elektrická energia je dominantná a vykurovanie tvorí len menšiu časť.

V dôsledku rozličných klimatických podmienok v Európe a rozličných technických predpisov je nemožné sa zhodnúť ani na takej definícia ako je nízkoenergetická budova (low energy building). Vo väčšine krajín sa chápe ako budova, ktorá má lepšiu energetickú hospodárnosť (prípadne potrebu tepla na vykurovanie) ako štátom definovaný limit. Napríklad v Belgicku sa chápe nízkoenergetická obytná budova v triede 1, ak je jej potreba energie o 40 % nižšia ako štandardná požiadavka pre novú budovu. V Dánsku sa považuje budova za nízkoenergetickú, ak je jej potreba energie o 50 % nižšia ako je požiadavka pre nové budovy.

Koncept pasívneho domu sa rozšíril v Európe a dokonca aj v USA. Získal si veľký ohlas v staviteľstve a má mnoho pozitívnych a realizovaných príkladov. Len v Európe bolo postavených najmenej 12 000 takýchto domov väčšinou v Nemecku, Rakúsku a Škandinávii. Jeho definície sú však ešte viac heterogénnejšie. Definície sa líšia pre strednú Európu, Škandináviu a pre južnú Európu. Pre strednú Európu je štandardizovaný typ budovy tak, ako bol navrhnutý Feistom v Darmstadte [8]. Sú definované požiadavky na tepelnú ochranu konštrukcií, elimináciu tepelných mostov, tesnosť budovy, účinnosť spätného získavania tepla pri vetraní tak, aby 15 kWh/m2 na vykurovanie umožnilo celkovú spotrebu primárnej energie pasívneho domu nižšiu ako 120 kWh/m2. (Primárna energia na vykurovanie, prípravu teplej vody a vetranie). Pre južnú Európu sa uplatňujú modifikácie pri navrhovaní vzhľadom na nutnosť započítať chladenie a požiadavka na potrebu energie na chladenie a vykurovanie je 15 až 20 kWh/m2. V USA sa pasívny dom charakterizuje o 75 až 95 % nižšou potrebou energie na vykurovanie a chladenie ako je požiadavka na bežnú novú budovu.

Kvantifikácia energetickej bilancie budov

Všeobecná definícia budovy s takmer nulovou spotrebou energie (nZEB) je zastrešujúcou definíciou pre 27 členských štátov EÚ. Smernica vyžaduje zavedenie budov s takmer nulovou spotrebou energie, ale neposkytuje minimálne alebo maximálne harmonizované požiadavky. Tie si stanoví každý štát podľa miestnych podmienok. Definovaná je len jednotná metodika výpočtu a určenia minimálnych požiadaviek. Preukázanie vysokej energetickej hospodárnosti budovy je na úrovni primárnej energie. Ukazovateľ primárnej energie je kritériom hodnotenia nZEB. Národná definícia nZEB zavedie požadovanú primárnu energiu pre každú kategóriu budovy. Pre každú budovu však treba špecifikovať, ktoré toky energií sa zahrnú do definície a o ktorých sa nebude uvažovať. Podľa definícií, ktoré používa prepracované znenie EPBD recast [1] sa na deklarovanie a preukázanie úrovne nZEB bude používať:
• primárna energia, pričom sa zahŕňajú energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie, klimatizáciu a osvetlenie;
• energie, ktoré sú potrebné na prevádzku domácich spotrebičov nie sú súčasťou energetickej bilancie.

Výpočet a prezentácia údajov o energetickej hospodárnosti budovy sú založené na metodike systému európskych noriem. Výpočtový postup vychádza z potreby tepla (na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody atď.) na základe ktorého sa určuje potreba energií (na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody atď.) a v treťom kroku sa určuje primárna energia a emisie oxidu uhličitého. Symbolicky to znamená, že výpočet postupuje od potreby ku zdroju, teda od potreby tepla až k primárnej energii. Elektrické systémy (ako je osvetlenie, vetranie a vlastná spotreba energie) a tepelné systémy (vykurovanie, chladenie a príprava teplej vody) sa uvažujú oddelene vnútri systémovej hranice budovy. Na mieste vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov energie sa neuvažuje ako súčasť dodanej energie. Dodaná energia zahŕňa elektrickú energiu od trhového dodávateľa energie zo siete, energiu z plynu od trhového dodávateľa zo siete, naftu, vykurovací olej alebo povedzme peletky (všetky uvažované s primárnym energetickým faktorom). Táto energia sa transportuje do budovy pre zásobovanie systémov techniky prostredia. Odporúčaný postup kvantifikácie energií v budove výpočtom je nasledovný [2]. Opisuje sa výpočet energetickej hospodárnosti budovy od potreby tepla až po primárnu energiu.

1.    Vypočíta sa potreba tepla (na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody atď.) Teda pre jednotlivé systémy budovy sa určí potreba tepla.
2.    Od potreby tepla sa odpočíta tepelná energia z obnoviteľných zdrojov energie vyrobená na mieste (napr. zo solárnych kolektorov pri ohreve teplej vody).
3.    Vypočíta sa potreba energie pre každé koncové použitie (vykurovanie, chladenie, ohrev teplej vody, vetranie a osvetlenie). Táto sa určuje zároveň pre každý energetický nosič (elektrina a iné nosiče). Do úvahy sa berú účinnosti zdroja, distribúcie, odovzdávania a regulácie.
4.    Od potreby elektrickej energie sa odčíta elektrická energia z obnoviteľných zdrojov energie vyrábaná na mieste (napr. z fotovoltických panelov).
5.    Vypočíta sa dodaná energia pre každý energetický nosič ako súčet potrieb energií (bez obnovitelných zdrojov). Teda dodaná energia vyjadruje súčet energií od trhových dodávateľov energií z ich sietí.
6.    Vypočíta sa primárna energia odvodená od dodanej energie pri použití faktorov primárnej energie.
7.    Vypočíta sa primárna energia odvádzaná do siete (to znamená vyrábaná z obnovitelných zdrojov alebo kogeneráciou na mieste).
8.    Vypočíta sa čistá primárna energia ako rozdiel množstiev (6) (7).

Schematicky sú na obr. 1 znázornené energetické toky v budove s uvažovaním obnovitelných zdrojov energie.

Pri výpočte sa použijú nasledujúce európske normy:
•    Potreba tepla na vykurovanie a chladenie EN ISO 13 790;
•    Vykurovacie systémy EN 15316-1, EN 15316-2-1, EN 15316-4-1, EN 15316-4-2;
•    Klimatizácia EN 15243;
•    Tepelná energia z obnovitelných zdrojov EN 15316-4-3;
•    Elektrická energia z obnovitelných zdrojov EN 15316-4-6;
•    Kogeneračný systém EN 15316-4-4;
•    Diaľkové vykurovanie EN 15316-4-5;
•    Spaľovacie systémy na biomasu EN 15316-4-7.

Príklad vyjadrenia primárnej energie v budove. Uvažuje sa administratívna budova s nasledovnými vlastnosťami: Potreby tepla:
•    na vykurovanie 20 kWh/(m2.rok),
•    na prípravu teplej vody 5 kWh/(m2.rok),
•    na chladenie 35 kWh/(m2.rok). Ročné potreby energií:
•    elektrická energia na vetranie 7 kWh/(m2.rok),
•    elektrická energia na osvetlenie 10 kWh/(m2.rok).

Budova má plynový kotol na vykurovanie a prípravu teplej vody. Celková sezónna účinnosť vykurovacieho systému je 80 %. V letnom období mechanické chladiace zariadenie má celkovú sezónnu účinnosť 175 %. Inštalované solárne kolektory vyrobia do systému na prípravu teplej vody 3 kWh/(m2.rok), a fotovoltický systém budovy vyrobí 15 kWh/(m2.rok). To sú obnovitelné zdroje energie vyrobené na mieste. Z toho sa 6 kWh/(m2.rok) spotrebuje na mieste a 9 kWh/(m2.rok) sa odvedie do elektrickej siete. Uvažuje sa (ako príklad) faktor primárnej energie pre elektrinu 2,5 (teda pomer primárnej energie a dodanej energie je 2,5). Pre plyn sa uvažuje faktor primárnej energie 1,1. Na zjednodušenie výpočtu a prezentáciu energií sa v tomto príklade zanedbala vlastná spotreba technických zariadení (čerpadlá, elektronika).

Výpočet primárnej energie na hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy je:
•    potreba energie na vykurovanie (plynom): 20 / 0,8 = 25 kWh/(m2.rok),
•    potreba energie na prípravu teplej vody (plynom) = (5 3) / 0,8 = 2,5 kWh/(m2.rok),
•    potreba elektrickej energie na chladenie: 35 / 1,75 = 20 kWh/(m2.rok),
•    dodaná energia v plyne je: 25 + 2,5 = 27,5 kWh/(m2.rok),
•    dodaná elektrická energia je: 7 + 10 +20 -6 = 31 kWh/(m2.rok),
•    primárna energia (dodávaná) je: 27,5 x 1,1 + 31 x 2,5 = 30,25 + 77,5 = 107,75 kWh/(m2.rok),
•    primárna energia odvádzaná do siete: 9 x 2,5 = 22,5 kWh/(m2.rok),
•    čistá primárna energia je: 107,75 22,5 = 85,25 kWh/(m2.rok).

Podstatou tohto výpočtového postupu je, že obnovitelná energia produkovaná v mieste budovy alebo v jej blízkosti nie je uvažovaná ako časť dodanej energie. Táto metodika sa uplatňuje v [2]. Teda táto metodika zohľadňuje pozitívny vplyv aktívnych solárnych systémov a ďalších obnovitelných zdrojov do hodnotenia. Energia použitá v budove jej systémami techniky prostredia pozostáva z energie od trhových dodávateľov a z energie obnovitelných zdrojov vyrobených v mieste budovy. Produkcia obnoviteľnej energie v mieste budovy umožňuje zásobovanie systémov techniky prostredia a tým redukuje množstvo dodanej energie do budovy od trhových dodávateľov. Energia z tepelných zdrojov ako sú tepelné čerpadlá (vzduch, zem, voda) sa tiež považuje za obnoviteľnú energiu.

V prípade, že by sme mali postavené kritérium na nZEB (avšak to môže byť situácia až po prehodnotení cenovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť) administratívnych budov na úrovni povedzme do 120 kWh/m2 primárnej energie, potom príklad tejto budovy s plynovým kotlom, solárnymi kolektormi na podporu prípravy teplej vody a fotovoltickými panelmi na výrobu elektrickej energie by mohol byť príkladom budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Samozrejme za predpokladu, že sa kritérium na nZEB administratívnej budovy v budúcnosti takto nastaví v národných, právnych a technických predpisoch.

Riziká využívania OZE

Využívanie obnovitelných zdrojov energie (OZE) okrem uvádzaných výhod prináša aj určité riziká. Najvýznamnejšie riziko vyplýva z povahy týchto energetických zdrojov. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa vyznačuje fluktuáciou výroby, ktorá negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Výrobcovia elektriny z OZE vytvárajú odchýlky od plánovanej výroby, za ktoré nenesú zodpovednosť. Vykrývanie odchýlok ako aj riziko ich vplyvu na bezpečnosť elektrizačnej sústavy sa prenáša na prevádzkovateľov sústav.

Ďalším rizikom je významné zdraženie elektriny. Podpora výroby elektriny z OZE v Slovenskej republike je založená na výkupnej cene elektriny, ktorú výrobcovia dostávajú za vyrobenú elektrinu. Výkupná cena sa stanovuje s ohľadom na primeranú návratnosť investície. Vplyvom dynamického zníženia ceny fotovoltických (FV) modulov sa v mnohých krajinách, ktoré majú systém výkupných cien, pozornosť investorov sústredila na využívanie slnečnej energie. Výrazné zníženie cien FV modulov tak vytvorilo podmienky pre vysoké zisky investorov. Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena elektriny, čo sa potom viac alebo menej významne premieta do ceny elektriny.

Určitým problémom môže byť aj fakt, že nie všetky aplikácie systémov obnoviteľných energií v budovách sú alebo budú nákladovo optimálne, čo si bude pravdepodobne vyžadovať finančné nástroje na účely stimulácie opatrení súvisiacich s energetickou hospodárnosťou.

Záver

Myšlienka zlepšovania energetickej hospodárnosti budov je jedna z kľúčových otázok, ktoré môžu obmedziť spotrebu energií v budovách na základe informovanosti a znalostí. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov je najefektívnejším prostriedkom pre EÚ na dosiahnutie zníženia emisií oxidu uhličitého a zníženie energetickej závislosti EÚ od externých dodávateľov energií. Termín „budova s takmer nulovou spotrebou energie" predstavuje inteligentnú budovu ako produkt ľudského potenciálu, ktorý človek prispôsobuje svojim vlastným potrebám a vnútorným podmienkam okolitého prostredia s cieľom dosiahnutia jej maximálne efektívnej funkcie. Inak ju môže chápať architekt, inak stavebný inžinier, špecialista na technické zariadenia budov, stavebný fyzik, elektrotechnik, odborník na automatické riadenie, užívateľ, či vlastník alebo investor budovy. Budova s takmer nulovou spotrebou energie je však výzvou na budúce realizácie pre všetkých.

Príspevok vznikol s podporou grantovej agentúry VEGA MŠ SR projektu č. 1/0281/12.

prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave Recenzent: prof. Ing. Jozef Hraška, PhD., Stavebná fakulta STU v Bratislave

Literatúra:
[1]    Smernica    európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. 5. 2010
o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) EPBD recast
[2]    Guidelines    accompanying Commission Delegated Regulation n xxx of xxx supplementing Directive 2010/31/EU of the European Parliament and of the Council on the energy performance of buildings (recast) by establishing a comparative methodology framework for calculating cost-optimal levels of minimum energy performance requirements for buildings and building elements, January, 2012
[3]    Kurnitski,    J., Allard, F, a kol.: How to define nearly net zero energy buildings nZEB. The REHVA European HVAC Journal, vol. 48, No. 3, 2011
[4]    STN    EN 15 603: 2008 Energetická hospodárnosť budov. Celková potreba energie a definície energetického hodnotenia
[5]    Toccellini,    P. and all: Zero Energy Building: A Critical Look at the Definition. U. S. Department of Energy, 2006
[6]    Hernandez,    O.: Elithis Tower in Dijon, France. The REHVA European HVAC Journal, vol. 48, No. 3, 2011
[7]    Low    Energy Buildings in Europe: Current State of Play, Definition and Best Practice. CA Brussels, September 2009
[8]    Feist,    W.: Objective Experiences: Results of measurement from inhabited passive houses. In: Passive House Conference. Passive House service GmbH, 1. Edition, Darmstadt 2000
[9]    COMMISSION DELEGATED REGULATION (EU) No .../..of 16. 1. 2012 supplementing Directive 2010/31/EU of the European Parliament and of the Council on the energy performance of buildings (recast) by establishing a comparative methodology framework for calculating cost optimal levels of minimum energy performance requirements for buildings and building elements
[10]    Erhorn, H., Erhorn-Kluttig, H.: Terms and definitions for high performance buildings, Concerted Action, Detailed report, January 2011
[11]    Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR: Národný akčný plán pre energiu z obnovitelných zdrojov, október, 2010

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 102     nie: 125

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby