preskočiť na hlavný obsah

Budova Litexco, Bratislava, Rosta a Istenes

/up/images/featured/images/budova_litexco_0.png

KONTEXTUÁLNY DIALÓG

Zástavba dnešnej Grösslingovej ulice, nachádzajúcej sa východne od stredovekého osídlenia - dnešného historického jadra Bratislavy -, sa začala na pôvodných nivách, záhradách, zverniciach a parkoch v 2. polovici 18. storočia (územie bolo pomenované podľa dunajskej ryby „kressling“). /1/ Väčšinou išlo o výstavbu mestských obytných domov, ale bol tu umiestený aj mestský bitúnok. Na pozemku, vymedzenom Grösslingovou ulicou a Ulicou 29. augusta, sa nachádzala menšia výrobná prevádzka, ktorej dominantu tvoril komín. Podľa historických prameňov sa tu nachádzala výroba strojov a železiarskeho tovaru firmy Polgár a Schlemmer a neskôr mliekareň firmy Böhler. /2/ V poslednej tretine 19. storočia až začiatkom 20. storočia v nároží spomenutých ulíc vybudovali novogotický objekt, ktorý mal okrem ubytovania majiteľov zabezpečovať aj administratívu zmienenej továrničky Až na konci deväťdesiatych rokov 20. storočia sa začal záujem o obnovu tejto kultúrnej pamiatky - historizujúceho domu, uvádzaného podľa jedného z majiteľov ako Mojsovičov dom - na účely administratívy. Projekt obnovy sa spracovával v rokoch 2002 - 2003. Ako uvádza J. Pohaničová vo všeobecnosti „Architektúra historizmov patrí k tým obdobiam dejín, ku ktorým sa dlhodobo správame macošsky... Nevyužitie ich architektonického a urbanistického potenciálu znamená nenávratnú stratu hodnôt nášho kultúrneho dedičstva.“ /3/ A ď alej tá istá autorka na margo domu na Grösslingovej ulici č. 56 na inom mieste uvádza, že „dojem rozložitej stredovekej romantickej stavby umocňujú nárožná hranolová veža a motív cimburia na hlavnej fasáde. Dvorná fasáda je úplne hladká bez historizujúceho tvaroslovia.“ /4/

Súčasná situácia pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich stavieb - prvú tvorí obnovený novogotický objekt a druhú čiastočná prestavba s novostavbou do Ulice 29. augusta. Historický objekt v súčasnosti slúži okrem reštauračných priestorov v suteréne administratíve - cez štyri nadzemné podlažia pôvodnej stavby. Vo dvore bol vybudovaný technický objekt, ktorým sa vytvorili priestory pre podzemné garáže a trafostanicu. Všetky tri funkčné celky sú vzájomne komunikačne prepojené cez spoločné schodisko a osobný výťah. Reštauráciu prevádzkujú ako jeden samostatný funkčný celok, pre verejnosť prístupný z Grösslingovej ulice. Zásobovanie je cez vstup do garážového objektu výťahom do suterénu. Vo dvorovej časti dispozície vedie schodisko zo suterénu na strechu garážového objektu. Administratívu sprístupňuje spoločné schodisko s osobným výťahom. Vrchné podlažie v podkroví je prepojené osobitným schodiskom. Kancelárske priestory sú riešené ako veľkopriestory. Všetky podlažia administratívy majú čajové kuchyňky a sociálne zariadenia. K administratívnej časti patrí aj konferenčná miestnosť uložená na streche garážového objektu. Vzhľadom na technický stav stavebnej substancie objektu bolo potrebné vymeniť niektoré podstatné časti nosných konštrukcií stavby. Ide o drevené trámové stropy a podporný systém drevenej krovovej konštrukcie. Odstránili sa aj všetky nesené konštrukcie, ktoré do stavby vložili neskôr. Celkové architektonické riešenie je založené na kontexte a harmónii historickej substancie objektu a novo navrhovaných častí s realizáciou nových architektonických zásahov do pôvodného objektu. V dostavbe dvorovej časti objektu sa uplatnili najnovšie technológie. Nový objekt garáže je založený hĺbkovým zakladaním ako železobetónový objekt nesúci na streche oceľovú konštrukciu konferenčnej miestnosti. Krabicový korpus garážového objektu o výške troch podlaží garáže bez pevných medzistropov dopĺňa z uličnej strany tuhá železobetónová krabica trafostanice a príjazdový box áut do garáže.

SITUÁCIA

Evidentné je zosúladenie starých a nových prvkov a častí stavby v materiáloch, farbách a textúre. Nie je možné si nevšimnúť obklady na zavesenej sendvičovej fasáde z dvorovej časti objektu. Tieto drevené obklady zo severského borovicového dreva v interiéri aj v exteriéri ako aj na ukončujúcich pásoch – rímsach strešných vikierov a výťahovej šachty – predstavujú najvýraznejší novo použitý materiál obnovy pôvodného objektu, ktorý tvoril ucelenú prvú etapu riešenia areálu. Druhú etapu tohto areálu tvorí novostavba, nadväzujúca na pôvodný objekt zo strany Ulice 29. augusta. Aj táto etapa je však len časťou z pôvodného zámeru investora a autorov riešenia, ktorí chceli zahrnúť do celkového konceptu výstavby celý pôvodný výrobný areál s pasážou od Ulice 29. augusta, pretínajúcou v pozdĺžnom smere celý vnútroblok. Z pôvodnej stavebnej substancie mal v navrhovanom riešení pôvodnú funkciu areálu pripomínať komín. Základný koncept novostavby vychádzal zo zhodnotenia parcely, pričom rozšíril parkovacie priestory na celú plochu pozemku. Vytvorilo sa tak 64 parkovacích miest v garáži, ktorú vzhľadom na jej technológiu autori nazývajú „Rubikovou kockou”. V suteréne sa nachádza aj technické zázemie objektu. Dispozične sú priestory v oboch častiach novostavby riešené predovšetkých pre potreby administratívy ako otvorené veľkopriestorové kancelárie. Každý takýto priestor je vybavený kuchyňkou a hygienickým jadrom. Iba spodné dve podlažia zadného traktu, ktorý vznikol prestavbou a nadstavbou existujúceho objektu, sa funkčne odchyľujú od tejto schémy – priestory sú pripravené vzhľadom na svetlotechnické pomery, ktoré sú limitované garážovým a technickým blokom vo dvore, na funkcie športovo-relaxačného charakteru.

Uličná strana nového objektu bola predĺžená o objem, ktorého výška vychádza z výšky pôvodného objektu. Jej výraz je zjednotený presklenou dvojitou fasádou, ktorej sklenené prvky vychádzajú z proporcií kvádrovania fasády novogotickej stavby. Podobne aj farebnosť ladená do zelenkavej farby našla uplatnenie na omietkach a presklení novej prístavby. Popri základnej funkcii presklenej fasády – tepelnotechnickej a zvukoizolačnej – táto naviac spĺňa aj požiadavky výtvarno-estetické, pretože sa v nej zrkadlia náprotivné objekty. Autori nazývajú tento efekt zrkadlenia „ponukou dvoch obrazov v jednom”. Ďalším prvkom, na ktorý sústredili svoju pozornosť, bolo pôdorysné tvarovanie objektu, pričom k ortogonálnej kubickej hmote časti objektu zo strany Ulice 29. augusta v zadnej časti pozemku nasadili na existujúci objekt jemné zošikmenie dvorovej presklenej steny z dôvodov zlepšenia svetlotechnických podmienok vnútorných priestorov. Komunikačné prvky, počnúc vstupom, spojovacou chodbou medzi oboma hmotami až po komunikačné jadro so zaujímavo riešeným schodiskom, sa nachádzajú v časti objektu v kontakte na štítovú stenu, kde sa predpokladá ďalšie rozšírenie prvých dvoch etáp výstavby tohto komplexu budov. Významným prvkom celého konceptu sa stáva pochôdzna strecha dvorovej časti areálu nad priestormi parkingu a technického zázemia, poskytujúca šancu exteriérovým aktivitám, ktoré sa vykryštalizujú po sprevádzkovaní celého komplexu budov inštitúciami, ktoré tu budú sídliť;. Architektonické stvárnenie polyfunkčného objektu je charakteristické jednoduchosťou formy a architektonického výrazu, komunikáciou s ulicou. Parter sa čiastočne ponúka okoloidúcim obchodnými priestormi. Materiálové riešenie zodpovedá štandardu polyfunkčného domu. Popri vonkajšom celoplošnom presklení sú tu použité prírodné aj umelé kamene, kvalitné obkladové materiály, drevené podlahy. Polyfunkčný objekt v nároží Grösslingovej ulice a Ulice 29. augusta predstavuje architektúru, v ktorej sa snúbi architektúra prelomu 19. a 20. storočia s objektom so súdobým výrazom. Vychádza z architektonicko-výtvarnej bohatosti prostredia, z histórie a tvaru pozemku a hoci je vo výrazovom a materiálovom kontraste s pôvodnou architektúrou, nadväzuje svojím objemovým stvárnením, architektonickým riešením dialóg s okolitými objektmi. Poskytuje výnimočný príklad viac kontextuálneho ako kontrastného stvárnenia pôvodnej a súčasnej architektúry, ako aj názor na zapojenie sa tejto dvojice domov do života okolitého mestského organizmu. Rozhodne predstavuje netradičný, ale zároveň veľmi dobrý príklad nekonfliktného vzťahu eklektickej historizujúcej architektúry so súčasnou, hmotovo a výrazovo jednoduchou, v materiáloch strohou, ale súčasne elegantnou budovou, ktorej cieľom nie je nadraďovať sa nad svojho staršieho suseda.

BUDOVA  LITEXCO
GRÖSSLINGOVÁ ULICA A ULICA 29. AUGUSTA, BRATISLAVA
Investor: LITEXCO GROUP, Barcelona, Dr. Fabio Beccaria
Autori: Csaba S. Rosta, Györ; Jozef Istenes
Projekt: 02. 2002 - 01. 2003 (1. etapa), 2003 - 06. 2006 (2. etapa)
Realizácia: 11. 2002 - 01. 2004 (1. etapa), 04. 2006 - 09. 2008
(2. etapa)
Plocha pozemku: 378 m2 (1. etapa) + 635 m2 (2. etapa)
Zastavaná plocha: 377,65 m2 (1. etapa) + 512 m2 (2. etapa)
Obstavaný priestor: 5.415,67m3 (1. etapa) + 6375 m3 (2. etapa)
Foto: Alexander Trizuljak, János Szentiváni, Jozef Istenes

ROSTA A ISTENES
Csaba S. Rosta *1966 Györ 1990 Fakulta architektúry TU Budapešť;
Jozef Istenes *1953 Dvory nad Žitavou 1977 FA SVŠT Bratislava
www.ras.hu, www.vila-sro.sk

Peter Vodrážka
Príspevok vznikol v rámci grantu VEGA 1/0741/08


Poznámky:
1. Bratislavský topografický lexikon. Vydavateľstvo Tatran, ISBN 80-222-0229-0, 1990
2. Katarína Vadkerty: Historicko-technické pamiatky potravinárskeho priemyslu v Bratislave v období priemyselnej a vedecko-technickej revolúcie do roku 1918.
In: Zborník MSPS č.8 – Technické pamiatky Bratislavy
3. Jana Pohaničová: Hľadá sa kontext, alebo Hodnoty, potenciál a vízie architektúry historizmov (prednáška na medzinárodnej vedeckej konferencii „Konzervácia verzus rozvoj pamiatkového prostredia“, konanej 6. – 7. 11,. 2008 v Bratislave
4 Jana Pohaničová: Romantizmus v architektúre neogotických obytných domov v Bratislave. In: Pamiatky a múzeá, revue pre kultúrne dedičstvo, 2000, 1

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 170     nie: 148

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby