preskočiť na hlavný obsah

Bezbariérová prístupnosť nebytových budov

/up/images/featured/images/bezbarierova_0.jpg

Aké kritériá musí spĺňať súčasná kvalitná architektúra? Odpoveď na túto otázku je snáď každému architektovi a projektantovi známa - v prvom rade musí naplniť očakávania budúcich užívateľov stavieb, z hľadiska celospoločenských požiadaviek musí byť ekologická, ekonomicky výhodná, etická a v neposlednom rade estetická, funkčná, flexibilná... Žiaľ autori stavieb na Slovensku neraz zabúdajú na fakt, že dobrá architektúra musí byť aj humánna, ústretová, etická, teda taká, ktorá zohľadňuje aj nároky ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Architektonické bariéry sú jednou z hlavných prekážok pri participácii osôb so zdravotným postihnutím v živote spoločnosti vo všetkých oblastiach bývaní, vzdelávaní, zamestnaní a pri trávení voľného času.

Požiadavka tvorby bezbariérového prostredia je sformulovaná vo viacerých legislatívnych predpisoch a dokumentoch. Jedným z najvýznamnejších dokumentov o právnej ochrane osôb so zdravotným postihnutím je „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím", ktorý bol ratifikovaný Národnou radou SR dňa 9. 3. 2010. V tomto „čerstvom" dokumente je okrem iných požiadaviek zakotvený aj záväzok zmluvných strán vzťahujúci sa na sprístupnenie prostredia: „S cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím, na rovnakom základe s ostatnými, prístup k fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a komunikácii, vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov, ako aj k ďalším prostriedkom a službám dostupným alebo poskytovaným verejnosti, ako v mestských, tak aj vo vidieckych oblastiach."* Tento dokument je tiež dokladom toho, že sa bude musieť prikročiť k celoplošnej debariérizácii existujúcich stavieb. Mnoho architektov bude zrejme nespokojných s dodatočnými úpravami, ktoré môžu narušiť estetickú kvalitu ich budovy, preto by bolo vhodné, keby už vo fáze konceptu navrhovanej stavby používali metódu „univerzálneho navrhovania", ktorá sa snaží v procese architektonickej tvorby zohľadniť diverzitu budúcej klientely.

Špecifické požiadavky

Každý druh nebytovej stavby má svoje špecifické požiadavky z hľadiska typológie a vybavenia stavby, ako aj zhľadiska bezbariérovosti. Nedostatkom platnej legislatívy** je, že stanovuje len všeobecné požiadavky na bezbariérovosť budov a nešpecifikuje požiadavky napr. na budovy pre vzdelávanie, prácu, zdravotníctvo, kultúru, šport a dopravu. Malo by sa to však zmeniť, pretože v podkladoch k návrhu novej vyhlášky k stavebnému zákonu sú rozpracované aj tieto špecifické požiadavky na bezbariérovosť. V ďalších častiach článku sú stručne opísané niektoré z nich, ktoré sú u odbornej verejnosti menej známe.

Pri návrhu nebytovej stavby je potrebné zohľadniť skutočnosť, že budúci užívatelia priestorov sú anonymní. Treba si však uvedomiť, že stavbu budú okrem „zdravých", „priemerných" ľudí, užívať aj ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie ako napríklad seniori, rodičia s malými deťmi, ľudia stelesným, zrakovým, sluchovým alebo mentálnym postihnutím. Pri návrhu horizontálneho a vertikálneho prepojenia priestorov i konštrukčného systému sa má vychádzať z nárokov osôb sediacich na vozíku, pretože ich priestorové nároky sú najväčšie a majú tiež najviac obmedzenú mobilitu pri prekonávaní výškových rozdielov. V praxi sa preukázalo, že pokiaľ sú priestory a dosahové vzdialenosti vyhovujúce pre osoby na vozíku, vyhovujú aj ostatným užívateľom. Pri návrhu orientačného i informačného systému je potrebné vychádzať z nárokov osôb so zrakovým a sluchovým postihnutím, pretože tieto osoby majú najväčšie problémy pri orientácii v objektoch a pri slovnej komunikácii. Tu takisto platí, že kvalitný orientačný systém sprehľadní zariadenie všetkým užívateľom.

Novostavby pre všetkých

Vnovostavbách nie je problém vytvoriť priestory bezbariérovo tak, aby vyhovovali nárokom všetkých, ťažšie je však zabezpečiť bezbariérovosť v existujúcich budovách. Prihliadať by sa malo na skutočnosť, že návštevníci so zdravotnými limitmi majú právo rovnako ako ostatní, participovať na všetkých aktivitách, ktoré zariadenie ponúka. Každý návštevník by mal mať šancu zapojiť sa do podujatí aktívne ako účinkujúci, prednášajúci alebo športovec, pasívne ako divák, poslucháč kultúrnych i športových podujatí, prednášok, či konferencií. Návštevníci s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musia mať zabezpečené bezbariérové užívanie šatní, javiska, pódia, športoviska, ako aj hľadiska. Takisto by mali mať možnosť absolvovať relaxačné procedúry, napr. pobyt v saune, soláriu, či bazéne.

Nezávislosť pri pohybe

Pre návštevníkov zariadenia je veľmi dôležitá nezávislosť, pretože sa chcú po zariadení pohybovať a užívať ho bez cudzej pomoci. Nikto by sa nemal cítiť ako vylúčený, každý by mal mať možnosť využívať produkty a služby samostatne do takej miery, ako je to možné. Všetky spoločenské, výstavné, zhromažďovacie, stravovacie a oddychové priestory by preto mali byť bezbariérové, jednotlivé prvky a predmety by sa mali dať ľahko a intuitívne používať. Nevhodným prvkom je napríklad schodisková plošina, ktorá je spravidla uzamknutá a návštevník na vozíku musí mať neraz veľkú dávku trpezlivosti, kým mu ju niekto odomkne a obslúži ho. Negatívum je tiež jej pomalosť. Vhodnejšia je preto zvislá plošina, ktorá sa dá používať podobne komfortne ako výťah, a hlavne samostatne. Takisto neprijateľné je uzamykanie bezbariérovej toalety, ktorá by vzhľadom na jej priestrannosť mohla slúžiť aj rodičom s deťmi. Ďalším častým problémom je nesprávne navrhnutý sklon rampy, pretože bez pomoci ju mnohí návštevníci na vozíku nedokážu prekonať.

Bezpečné užívanie

Pri pohybe v zariadení je bezpečnosť dôležitou požiadavkou všetkých skupín užívateľov, hlavne je však dôležitá pre osoby so zdravotným postihnutím a pre seniorov, ktorí majú obmedzenú mobilitu a orientáciu. Všetky povrchové materiály v exteriérových aj interiérových priestoroch, by mali mať protišmykovú úpravu. Exteriérové rampy musia byť použiteľné aj v zimných mesiacoch, preto by mali byť zastrešené, prípadne vyhrievané. Schodiská aj rampy musia mať držadlá po obidvoch stranách, pretože niekto sa potrebuje pridŕžať ľavou, iný pravou rukou. Výrazné označenie prvého a posledného schodu nie je samoúčelné, je potrebné hlavne pre návštevníkov s poruchami zraku, aby sa predišlo úrazom. Nikde však nie je stanovené, že hrany schodov sa musia označiť žltočiernou páskou. Kontrast sa dá dosiahnuť aj iným dizajnovým riešením, napr. kontrastným riešením podlahy, medzipodesty, ramena schodiska, priľahlých stien, alebo kontrastným riešením stupnice a podstupnice. Bezpečnostným prvkom je aj označenie zasklených plôch, pretože na nich vznikajú reflexie, ktoré zhoršujú ich vnímateľnosť. Označenie sa dá takisto vyriešiť esteticky, napríklad situovaním loga zariadenia vo výške očí, alebo inou dekoráciou na skle. Dôležité je, aby tvar zasklených vstupných dverí bol ľahko identifikovateľný v zasklenej stene. Do komunikačného priestoru by nemali zasahovať visiace predmety, ktoré by ohrozovali bezpečný pohyb klientov s poruchami zraku, keď sa pohybujú pomocou bielej palice pozdĺž stien.

Orientačné systémy

Všetci hostia, vrátane hostí s poruchami zraku alebo intelektu, sa musia vedieť v zariadení ľahko orientovať. Kvôli zlepšeniu orientácie v objekte sú potrebné zrozumiteľné informácie sprostredkované všetkými formami zmyslového vnímania (zrakom, hmatom, sluchom). Na navádzanie zrakovo postihnutých návštevníkov možno nad vchodom do budovy osadiť akustický maják, alebo pri prehliadke expozícií použiť audio nahrávky. Vhodné sú odlišné farebné riešenia funkčných celkov, orientačné plány zariadenia, ktoré by mali byť k dispozícii aj v reliéfnom vyhotovení, priestory a miestnosti by mali byť označované štítkami s veľkým písmom, ktoré sú doplnené o označenie vreliéfnom a Braillovom písme. Klienti s poruchami zraku dokážu ľahšie identifikovať pult (informačný, recepciu, predaj lístkov), ak k nemu vedie pás koberca alebo dlažby kontrastnej farby, pult by mal mať odlišnú farbu ako je farba podlahy a steny. Vo výstavných priestoroch, múzeách a galériách by mohol byť vytvorený kontrastný pás na podlahe, aby navádzal návštevníkov k jednotlivým exponátom, ktoré by mali byť vnímateľné zrakom, sluchom, dotykom, prípadne aj čuchom. Kvalitne vytvorený orientačný systém pre hostí s poruchami zraku môže byť súčasne estetickým doplnkom, ktorý ocenia všetci návštevníci.

Informačné systémy

Informácie týkajúce sa poskytovaných služieb, evakuácie pri požiari, prvej pomoci, bezbariérovej taxislužby a podobne, by mali byť k dispozícii vrôznych alternatívnych formátoch (napr. veľké písmo, reliéfne písmo, Braillové písmo, audio nahrávky, elektronický text). Informačné panely by mali byť osadené nielen vo vstupnej hale, ale aj pri výťahoch, alebo na komunikačných uzloch. Pri dizajne informačného panelu alebo informačného štítku je dôležitý kontrast medzi písmom a podkladom, písmo by malo byť jednoduché priame, nevhodná je kurzíva. Napríklad v konferenčných miestnostiach je vhodné inštalovať digitálny panel, na ktorom sa simultánne zobrazuje prepis hovoreného slova. Kvôli komunikácii so sluchovo postihnutým návštevníkom by mal byť aspoň jeden informačný pult v zariadení vybavený prenosnou indukčnou slučkou. Zariadenie by malo mať tiež k dispozícii prípojky na internet alebo wifi pre vlastné počítače návštevníkov, pretože osoby so zrakovým postihnutím majú nainštalovaný osobitný softvér s čítacím zariadením a zabudované počítače sú pre nich často nepoužiteľné.

Plán evakuácie

Návštevníci so zdravotným postihnutím majú sťaženú situáciu pri evakuácií budov a často sú odkázaní na osobnú asistenciu. Pri požiarnych výťahoch alebo pri evakuačných schodiskách by mali byť vytvorené priestory pre zhromažďovanie osôb, ktoré čakajú na asistenciu pri evakuácii. Tieto priestory však nesmú zasahovať do únikových

ciest, aby nezamedzovali úniku ostatných návštevníkov. Najvhodnejšie by pre nich boli evakuačné rampy. Každé zariadenie musí mať vypracovaný plán evakuácie osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má byť vyvesený na chodbách zariadenia. Evakuačný plán zariadenia by mal byť k dispozícií aj v reliéfnom vyhotovení, aby aj zrakovo postihnutí návštevníci dokázali nájsť únikovú cestu. Nedostatkom je, že v slovenskej legislatíve zatiaľ nie sú stanovené požiadavky pre evakuáciu týchto osôb.

Navrhnúť kvalitnú bezbariérovú stavbu nie je jednoduché, nestačí totiž navrhnúť rampu pred vstupom, bezbariérovú toaletu a výťah. Autor by sa mal predovšetkým oboznámiť s nárokmi jednotlivých druhov zdravotných postihnutí, aby sa aj títo klienti cítili v jeho diele ako „ryba vo vode". V praxi sa preukázalo, že bezbariérovosť stavby nesúvisí len so zabezpečením prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, súčasne zlepší aj funkčnosť prevádzky, zvýši hodnotu stavby na realitnom trhu a zabezpečí komfort pre všetkých užívateľov.

Ing. arch. Lea Rollová, PhD., FA STU v Bratislave Foto: archív CEDA, FA STU

* Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. OSN, 2007. Článok 9: Prístupnosť, s. 8 - 9
** Vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať


Páčil sa vám článok?

áno: 102     nie: 172

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby