preskočiť na hlavný obsah

Betón a voda

/up/images/featured/images/beton_a_voda_0.png

Problém nepriepustnosti betónu je starý ako betón sám. Je celkom jasné, že keby bol betón nepriepustný, klesli by náklady na izolácie, znamenalo by to aj zjednodušenie konštrukcií a tiež sanačné práce by sa mohli robiť v oveľa väčšom časovom odstupe. Lenže betón nepriepustný nie je, a tak...

A tak práve teraz máme pred sebou len betónovú hmotu pretkanú pórovitou štruktúrou, ktorá umožňuje priechod kvapalín a plynov. Zvlášť u železobetónov je táto priechodnosť pre rôzne chemikálie veľmi nebezpečná, pretože narušuje alkalickú ochranu výstuže a mení komponenty betónu na iné zlúčeniny, ktoré môžu byť nebezpečné. Cesta, ako dosiahnuť nepriepustnosť, je hydroizolácia betónovej konštrukcie.

Hydroizolácie chránia stavebné dielo pred účinkami vody a vlhkosti, a preto sa kladie dôraz na ich vysokú spoľahlivosť. Súčasné spôsoby hydroizolácie objektov možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria hydroizolácie primárne, to znamená konštrukcie z betónu, ktoré zodpovedajú požiadavkám vodotesnosti. V druhej skupine sú hydroizolácie sekundárne, ktoré sa robia dodatočne penetráciou, náterom alebo stierkovou hydroizoláciou konštrukcie. Do tejto skupiny hydroizolačných materiálov patria aj materiály s kryštalizačným účinkom.

Hydroizolačné materiály s kryštalizačným účinkom možno považovať za kompozity, ktoré sa skladajú z portlandského cementu, jemne mletého kremičitého piesku a rôznych špeciálnych chemikálií. Po zamiešaní s vodou a aplikácii na betón (robí sa formou náteru alebo nástreku) sa vlhkosťou betónu aktivujú chemikálie, ktoré spôsobia katalytickú reakciu. Jej výsledkom je vytváranie nerozpustných kryštálov dendritických vlákien v pórovej štruktúre a kapilárach betónu.

Táto kryštalická formácia sa stane neoddeliteľnou súčasťou betónovej konštrukcie a trvale ju zacelí a ochráni pred priesakom vody a iných kvapalín ktorýmkoľvek smerom. Chemická reakcia vytvárajúca nerozpustné kryštály preniká do hĺbky betónovej konštrukcie. Hĺbka a rýchlosť rastu kryštálov závisí od prítomnosti vody a od teploty konštrukcie, teda nezávisí od spôsobu a kvality vyhotovenia povrchových bežných úprav. Kryštáliky, ktoré sa vytvoria v betóne, vyplnia vzduchový priestor v betóne tak, že nimi molekuly vody nemôžu prejsť. Avšak priestor medzi kryštálmi je dostatočne veľký na prechod vzduchu, takže konštrukcia je schopná dýchať.

Je to teda technológia s viacerými výhodami, ako je nahradenie fóliovej a asfaltovej izolácie, ktorú stavebná činnosť nemôže poškodiť prepichnutím, roztrhnutím či porušením spojov. Okrem toho zabraňuje korózii armatúr, odoláva rôznym chemickým zlúčeninám, pôsobeniu rôznych solí, chráni betón proti mrazu, dokáže zaceliť vlasové praskliny a navyše nie je toxická.

Betónové konštrukcie sú však veľakrát tvorené z častí rôznych tvarov a veľkostí spojených v jeden veľký celok. Spoje tvoria rôzne konštrukčné a dilatačné škáry, kde primárnu bariéru tvoria vodotesné membrány a rôzne systémy na tmelenie škár. Dobrý škárový systém musí spĺňať dve funkcie: musí byť odolný voči priechodu vody a musí brániť tomu, aby sa škára zanášala pevnými časticami. Membrány musia mať tri základné vlastnosti. Musia tvoriť s betónom jednoliaty celok, zachovať si polohu počas kladenia a zhutňovania betónu a musia si uchovať flexibilitu a elasticitu potrebnú pre konkrétnu škáru, ktorú chránia.

Voľbu príslušnej membrány určujú konkrétne požiadavky projektu a metóda betonáže. Membrány môžu byť umiestnené vnútri alebo na povrchu betónovej konštrukcie. Každá membrána si musí pri akomkoľvek pohybe škáry zachovávať tesniace vlastnosti. Môžu byť z PVC, pryžového alebo bobtnavého materiálu.

Predchádzajúce technológie nám riešia problém izolácie pri nových betónoch alebo jestvujúcich, ktoré sú však v relatívne dobrom stave. Čo však s konštrukciou, ktorej stav je zhoršený hĺbkovými chybami, čo sa nepozorovane zväčšili? Takáto konštrukcia je veľakrát narušená prasklinami, vnútri sa nachádzajú kaverny alebo iné defekty. V takomto prípade si musíme pomôcť injektážou, ktorej podstatou je vyplňovanie pórov a dutín injekčnou zmesou. Tu je však nutná technická príprava, ktorá pozostáva z diagnostiky poruchy konštrukcie, technického riešenia a samotnej realizácie. Diagnostika nám určí, aký druh injektáže je pre danú konštrukciu najvhodnejší - či je to injektáž s použitím polyuretánových živíc, akrylových alebo metakrylátových živíc, injektáž výplňovú alebo clonovú.

V praxi sa veľakrát stretávame so suterénnym murivom podzemných podlaží, ktoré je vymurované z ľahčených tehlových blokov. V prípade poruchy hydroizolácie je oprava poškodenia takejto konštrukcie veľmi náročná a nákladná. V niektorých prípadoch investícia na opravu presiahne investície na vybudovanie samotnej konštrukcie. Z dôvodu ochrany podzemných - suterénnych konštrukcií odporúčame použitie betónovej konštrukcie so zateplením, tzv. biele vane. V prípade poruchy alebo chyby na betónovej konštrukcii sú opravy niekoľkonásobne nižšie ako v prípade tehlového muriva.

Ako vo všetkých smeroch života aj tu treba myslieť skôr na prevenciu - v našom prípade myslieť už v projekčnej príprave na možné dôsledky vhodným navrhnutím technológie (napr. biele vane, kryštalická izolácia, dôsledné riešenie dilatácií...). Ak však predsa len k poruche konštrukcie dôjde, je potrebné jej odstránenie riešiť s odborníkom, ktorý poruchu zdiagnostikuje a navrhne vhodné riešenie. Malo by sa tak stať čo najskôr, aby sa porucha po objavení ďalej nepozorovane nezväčšovala a mnohonásobne nezvyšovala náklady na jej odstránenie.

Ing. Vladimír Lampert
Snímky: autor 

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 138     nie: 131

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby