preskočiť na hlavný obsah

Auditórium S2, Žilina, Truc Sphérique

/up/images/featured/images/auditorium_s2_zilina_0.png

EXPERIMENTÁLNY PARAZIT

Experiment či pokus je spôsob, akým možno overiť fungovanie teoretických hypotéz, je jedným z hlavných vedeckých, ale aj umeleckých postupov prinášajúcich nové poznatky. Na rozdiel od konzervatívneho trvania na tradičných hodnotách, experimentátor aj za cenu rizika neúspechu skúša nové, doposiaľ neoverené, povyšuje kreativitu nad trvanlivosť. Experimentátori, pionieri boli tí, ktorí priniesli modernú dobu. V súčasnej architektúre na Slovensku sa ťažko hľadajú príklady pokusov, či už je to po stránke formálnej alebo tej hlbšej, technickej a konštrukčnej. Zdá sa, že naši architekti a architektonické ateliéry neradi opúšťajú bezpečné vody tradície a miesto nich sa púšťajú do neistých prúdov experimentov nadšenci vychádzajúci zväčša z prostredia tretieho sektora.

Žilinské občianske združenie Truc sphérique, ktoré sa zaoberá aktivitami v kultúrnej a komunitnej sfére, operuje od roku 2003 v staničnej budove Žilina-Záriečie a v okolitých priestoroch pod žilinským Rondelom. Revitalizačné aktivity tejto neziskovej organizácie v budove stanice a jej okolí nemajú na Slovensku obdoby, svedčí o tom aj ich posledný projekt, stavba multifunkčnej sály nazývaná S2, teda druhá stanica.

Monumentálny kruhový nadjazd na okraji Žiliny premieňajú nadšenci pre kultúru na miesto nového stretávania ľudí, nielen z úzkeho okruhu milovníkov súčasnej kultúry. Aj vďaka funkčnej vlakovej zastávke a prostredníctvom dlhodobej snahy združenia upravovať a invenčne dotvárať okolie svojej Stanice je tento priestor známy aj medzi Žilinčanmi, ktorí sa výrazne nezaoberajú kultúrou. Aktivisti z Truc sphérique tvoria priestor európskeho formátu, nie svojou pompéznosťou, ale svojím konceptom, ktorý vnáša invenciu do priestorov ležiacich doteraz na okraji záujmu „vysokého“ umenia. Auditórium pod betónovým nadjazdom postavené z odpadu a prírodných materiálov je akiste najlacnejším kultúrnym stánkom v republike. Avšak dva prelínajúce sa valce zasunuté medzi pilier mostu, s fasádou z pivových prepraviek a vstupom z lodného kontajneru, pôsobia svojou štruktúrou a formou ladnejšie a estetickejšie než mnohé naše kamenné kultúrne stánky. Forma S2-ky však nie je tak dôležitá, vychádza zo stavebného materiálu a konštrukcie, ktoré robia tento priestor jedinečným v našej architektúre.

Ekologická a zároveň ekonomická architektúra, ktorá nezávisí na sofistikovaných a drahých technických zariadeniach a materiáloch, ale je skôr výsledkom práce a experimentovania s miestnym materiálom a predovšetkým odpadom, sa vo svete už dlhšiu dobu snaží vydobyť si rovnocenné miesto pri klasickom osvedčenom staviteľstve /1/. Na Slovensko sa taktiež dostáva nenápadne a doposiaľ nebola príliš medializovaná /2/, vo veľkej miere ju šíria odborníci zo Západu, Holandska či Nemecka, kde si ekoarchitektonické experimentovanie našlo svoje miesto už aj na univerzitách. Jeden z takýchto „putovných majstrov“ Holanďan Tom Rijven pomáhal a predovšetkým školil aj pri výstavbe S2-ky. Jeho skúsenosti s prácou so slamou a hlinou, znovuobjaveným stavebným a izolačným materiálom, využili pri riešení vnútornej izolácie priestoru.

Už samotný koncept sály, parazitujúcej na moste kruhového objazdu, je myšlienkou, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani významné svetové architektonické ateliéry /3/. Kontrast modernej plastovej štruktúry fasády a archetypálne pôsobiaceho hlineného povrchu vnútornej omietky, zastrešenej betónovým mostom nadjazdu, poskytuje návštevníkovi nevšedný zážitok. Estetika periférie, pestrosť pouličného umenia a industriálu sa stále viac dostáva do módy a svojou originalitou často zastiera aj čistý luxus tradičnej modernej a klasickej architektúry. S2-ka je samozrejme experimentom, pokusom, ktorý ešte stále prebieha, no už teraz o nej možno povedať, že je aj pozitívnym príkladom pre skutočne environmentálnu alternatívu, nielen pre tretí sektor.

Peter Szalay

Poznámky:
1 Príkladom je jeden z priekopníkov tejto architektúry Michael Reynolds, ktorý už od konca šesťdesiatych rokov 20. storočia stavia svoje Earthships, domy z odpadových materiálov, a až v 21. storočí sa mu podarilo získať úradné povolenie pre tento druh architektúry. Viď: www.earthship.net
2 Na Slovensku existuje niekoľko neziskových organizácií, ktoré sa venujú tomuto druhu architektúry. Jednou z najvýraznejších takýchto organizácii je združenie ArTUR, ktoré vedie napríklad projekt ekologickej farmy Brnov les a podieľalo sa aj na stavbe žilinskej Druhej stanice.
3 Zaujímavým príkladom je riešenie priestoru pod diaľničným nadjazdom v holandskom meste Koog aan der Zaan od NL architects.

AUDITÓRIUM S2
STANICA ŽILINA-ZÁRIEČIE
Autori: Kolektív autorov z prostredia Stanice pod vedením Mareka Adamova
Projekt: 2007 - 2009
Realizácia: 04. - 07. 2009
Foto: Dušan Dobiaš

TRUC SPHÉRIQUE
Marek Adamov
*1978 Žilina
_2004 Katedra kulturológie, Filozofická fakulta UK, Bratislava

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 94     nie: 71

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby