preskočiť na hlavný obsah

Arne Jacobsen - dánsky národný poklad

/up/images/featured/images/0-arnejacobsen.jpg

Začínal ako námorník, neskôr bol murárskym učňom a nakoniec sa stal legendou dizajnu. Diela Arneho Jacobsena ovplyvnili aj generácie po ňom a majú dodnes svoje miesto v domácnostiach po celom svete.

Narodil sa a vyrastal v Kodani, v mestskej časti Osterbro ako syn zámožného obchodníka a pracovníčky v banke. V internátnej škole, do ktorej chodil, prejavil svoj talent pre kreslenie a zdalo sa, že sa vydá na cestu výtvarníka. Avšak jeho otec mal iné plány a Arne sa stal na krátku dobu námorníkom a neskôr murárskym učňom v Nemecku. Ako námorník absolvoval jedinú cestu do New Yorku, počas učňovských rokov v Nemecku zasa niekoľkokrát navštívil Taliansko. V tomto období vznikli jeho najlepšie akvarely. Nakoniec bol prijatý na Kodaňskú technickú akadémiu, pretože otec z neho chcel mať radšej architekta ako maliara. Po jej ukončení v roku 1924 pokračoval v štúdiu na Dánskej kráľovskej akadémii. Táto škola mala trvalý vplyv nielen na jeho kariéru, ale vo všeobecnosti aj na dánsky dizajn nábytku.

Súlad formy a obsahu

V roku 1925 získal ako mladý študent architektúry svoje prvé ocenenie za nábytok – striebornú medailu na svetovej výstave v Paríži. Len dva roky po ukončí štúdia, v roku 1929, vyhral zasa cenu za koncept domu budúcnosti na výstave v Kodani organizovanej Asociáciou architektov. Dom sa stal prvým príkladom modernistickej architektúry v Dánsku. Arne ako predstaviteľ funkcionalizmu vyznával dokonalý súlad formy a obsahu. Preslávil ho najmä dizajn sedacieho nábytku, hoci počas svojho života navrhol aj množstvo lámp, vodovodných batérií, ale i úžitkových predmetov ako napríklad príbor. Prezývali ho perfekcionistický modernista. Jeho návrhy priniesli technickú revolúciu a preslávili dánsky dizajn vo svete. Vďačí za to aj spolupráci so značkou Fritz Hansen, ktorá sa začala v roku 1923. Nech už pracoval s akýmkoľvek materiálom, ocenenia ho sprevádzali po celý život a predmety, ktoré navrhol, sa stali súčasťou domácností po celom svete.

obr.1
Stolička Ant (1952), pripomínajúca siluetu mravca so zdvihnutou nohou, bola navrhnutá do jedálne farmaceutickej spoločnosti Novo Nordisk. Vyrába sa aj vo verzii so štyrmi nohami. Bola to jeho prvá a asi aj najslávnejšia stolička.

obr.2
Series 7 ( 1955) – pri stoličkách s číslom 7 použil Jacobsen novú techniku, ktorá mu umožnila ohnúť preglejku do dvoch častí. Detská verzia stoličky vychádzajúca z pôvodného návrhu sa začala vyrábať až po jeho smrti, v roku 2005.

obr.3
Stolná lampa AJ table lamp bola navrhnutá v polovici 50. rokov, od roku 2010 sa predáva v nových odtieňoch farieb.

obr.4
Labutie kreslo Swan Chair (1958) navrhol Arne pre priestory lobby a recepcie hotela SAS Royal Hotel Raddison v Kodani. Je inšpirované organickými tvarmi. Na svoju dobu veľmi inovatívne – nemá rovné línie a výplň sedáka je riešená polyuretánovou penou.

obr.5
Slávne kreslo Egg (1958) bolo rovnako navrhnuté pre hotel Royal. Prvotne sa vyrábalo v červenej farbe, dnes sa predáva s poťahmi mnohých farieb a vzorov, dokonca aj v hriešne drahej koženej verzii.

obr.6
Labutia pohovka Swan Sofa (1958) dopĺňa sériu nábytku vyrobenú v roku 1958.

obr.7
Cylinda line (1964) – séria antikorových čajníkov, servírovacích podnosov a pomôcok pre firmu Shelton, ktorá za svoj úspech vďačí spolupráci s Jacobsenom, dostala pri príležitosti 50. výročia založenia firmy nové rúčky v 12 pastelových odtieňoch.

obr.8
Otáčacie kancelárske kreslo Oxford (1965) vzišlo zo spolupráce s firmou Fritz Hansen, ktorá dodnes predáva Jacobsenov sedací nábytok.

obr.9
Antikorový príbor, ktorý navrhol, sa dokonca objavil v roku 1969 vo filme Stanleyho Kubrika „2001: Vesmírna odysea".

obr.10
Táto stolička bola verejnosti prvýkrát predstavená na dánskom veľtrhu nábytku v roku 1970. Niektorí považujú Lily za vôbec najlepší Jacobsenov dizajn. Na rozdiel od stoličky Mravec je zložitejšia na výrobu.

Arne Jacobsen (1902 – 1971)

Narodil sa a vyrastal v Kodani. Venoval sa architektúre i dizajnu, pričom v architektúre sa pridŕžal funkcionalizmu a v dizajne sa zasa nechal inšpirovať prírodou a jej organickými tvarmi. Niektoré jeho diela sú zaradené medzi štátne pamiatky. Najviac ho však preslávil sedací nábytok, aj preto ho môžeme označiť za stoličkového kráľa. Po jeho smrti zostalo v jeho archíve veľa nezrealizovaných návrhov. O toto dedičstvo sa stará dánska architektonická kancelária Dissing+Weitling.

Text: Sláva Štefancová
Foto: Fritz Hansen, Shelton

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.­     

Páčil sa vám článok?

áno: 113     nie: 123

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby