preskočiť na hlavný obsah

Architektonické súťaže vo verejnom obstarávaní

/up/images/featured/images/sutaze_0.jpg

Výstavba budov pre verejný sektor predstavuje vo vyspelých európskych krajinách významnú zložku práce architektonických kancelárií a stavebných firiem. Budovy pre verejnú správu, školstvo, kultúru, šport, zdravotníctvo, či sociálne potreby obyvateľstva tvoria dôležitý pilier investičnej aktivity.

Rozmach verejného sektora vidieť aj u našich západných susedov. V Čechách a na Morave sa v posledných rokoch vybudovalo množstvo vysokoškolských a regionálnych knižníc, domovov dôchodcov, radníc i zdravotníckych zariadení. Na Slovensku sme vtomto ohľade trocha pozadu; výstavba budov pre verejný sektor v obmedzenom rozsahu však prebieha aj u nás, najmä na komunálnej úrovni. Vzhľadom na to, že ide o hmotné statky, financované plne, alebo čiastočne z verejných zdrojov, výber vhodného architektonického riešenia i realizačnej firmy podlieha režimu verejného obstarávania.

Súťaže ideových návrhov, nie cenových ponúk

V nasledovnom texte sa chcem sústrediť na obstarávanie architektonických služieb, predovšetkým projektovej dokumentácie verejných stavieb prostredníctvom súťaží návrhov ako špecifického postupu verejného obstarávania. Problematiku súťaže návrhov upravujú ustanovenia § 103 - 108 Zákona č. 25/2006 Z. z. overejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 158/2006 Z. z ., ktorou sa upravujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a činnosti poroty. Zákon o verejnom obstarávaní vo svojej štvrtej časti konštituoval súťaž návrhov ako postup, umožňujúci jej vyhlasovateľovi získať architektonický, resp. urbanistický návrh, ktorý vyberie porota podobne, ako v klasickej architektonickej súťaži. Pri aplikácii súťaže návrhov v praxi však obstarávatelia mali pochybnosti o oprávnenosti víťaza súťaže pokračovať v príprave ďalších stupňov projektovej dokumentácie príslušnej zákazky. Prevažujúci právny výklad bol donedávna taký, že po súťaži návrhov na architektonické riešenie je potrebné vypísať ďalšiu súťaž na dokumentáciu pre územné rozhodnutie, pričom pôvodný víťaz je z nej vylúčený z dôvodu spracovania podkladov (štúdie); obdobne pre projekty pre stavebné povolenie a pre realizáciu stavby. S podobným výkladom sa stretávajú aj naši českí kolegovia. Preto sme vyrokovali s pracovníkmi Úradu pre verejné obstarávanie Metodické usmernenie ÚVO ku vyhlasovaniu súťaží návrhov, odporúčajúce aj následný postup po vyhodnotení súťaže návrhov tak, aby sa rokovacím konaním bez zverejnenia z ocenených autorov vybral jeden spracovateľ všetkých následných projektových stupňov a rešpektovali sa tak jeho autorské práva. Metodické usmernenie zároveň zdôrazňuje možnosť dobrovoľného použitia súťaže návrhov aj v prípadoch, kedy nie sú splnené zákonné limity pre jej povinné vypísanie (§ 104 cit. zák.). Zmyslom nášho úsilia pri príprave týchto predpisov bolo vydobyť architektonickým súťažiam vo verejnej sfére adekvátne miesto, aby sa architektonické služby prestali obstarávať porovnávaním cenových ponúk uchádzačov, podobne, ako bravčové karé s kosťou pre vojenský útvar.

Hlavný problém už nie je legislatíva

Platná právna úprava teda vytvára vhodné inštrumentárium pre architektonické súťaže vo verejnom sektore. Slovenská komora architektov poskytuje vprocese overovania súťažných podmienok metodickú pomoc ich vypisovateľom. Sústreďujeme sa na kvalitné nastavenie hlavných parametrov súťaže - jasne definované libreto predmetu súťaže, primeraný rozsah súťažného elaborátu, lehotu na jeho vypracovanie a ceny úmerné rozsahu, inšpiratívne hodnotiace kritériá, zastúpenie architektov v porote a v neposlednom rade zachovanie anonymity súťaženia. Problémom teda nie je nedostatočná legislatíva ametodika, ale znížené právne vedomie spoločnosti, ktoré sme si priniesli ako súčasť mentálnej výbavy z minulého režimu. Na Slovensku je národným športom transparentné metódy obstarávania obchádzať a hľadať cesty získania tovarov a služieb priamym zadaním. Tu zákon zatiaľ reálne nefunguje a to nielen pri architektonických službách. Hoci Slovenská komora architektov trpezlivo presviedča obstarávateľov o vhodnosti architektonického súťaženia, súťažami návrhov vzniká len marginálna časť projektov, pripravovaných vo verejnej sfére. Konkrétne, za roky 2008 - 2009 bolo komorou overených len desať súťaží návrhov vo verejnom sektore. Rád vymenujem aspoň zopár z nich - súťaž na dostavbu areálu Ministerstva zahraničných vecí na Pražskej ul. v Bratislave, na pamätník obetiam boja za demokraciu vKošiciach, urbanisticko-architektonické súťaže na Kulturpark Košice, na Svätoplukovo námestie v Nitre a Nám. S. H. Vajanského v Martine, zo starších súťaží na nájomné bytovky CMYK v Prešove, či na obnovu a nadstavbu radnice v Modre.

Bariéry v uplatňovaní súťaží

Hoci poznáme aj verejných obstarávateľov, ktorí príkladne uplatňujú súťaže návrhov pri hľadaní architektonických riešení, napríklad Magistrát mesta Košice, mestské úrady v Trenčíne, či Piešťanoch, vo všeobecnosti platí, že tento inštitút komunálna sféra zďaleka obchádza. Príčin je isto viacero. Jednou z nich je obava vypisovateľa zo zložitosti procedúry vypísania súťaže, prípravy jej podkladov a z možnosti blokovania jej vyhodnotenia neúspešnými uchádzačmi. Tu však treba zdôrazniť, že architektonická súťaž je ideálnym nástrojom na hľadanie najlepšieho riešenia, ktorého výstup umožní vypisovateľovi manažovať ďalší postup prípravy investície vrátane upresnenia jej stavebných nákladov. Pri vypísaní súťaže návrhov, ktorá je súčasťou postupu, vedúceho k zadaniu zákazky na poskytnutie služby (teda následných stupňov projektovej dokumentácie) táto obstarávateľovi umožňuje naviac rokovacím konaním bez zverejnenia zadať zákazku v súťaži ocenenému uchádzačovi prakticky až do ukončenia autorského dozoru a získať tak stabilného partnera pre celý proces investičnej výstavby.

Súťaž návrhov je pomerne novým nástrojom verejného obstarávania. Neraz vyvoláva obavy nielen u obstarávateľov, ale aj u jej potenciálnych účastníkov. Mnohí architekti hľadia podozrievavo na verejné obstarávanie ako celok. Nedôvera častokrát pramení zpresvedčenia, že tam, kde je súťaž povinná zo zákona a nie je vyjadrením slobodného rozhodnutia jej vypisovateľa, nie je záruka jej pokračovania. Odrádza zároveň aj pomerne náročná administrácia účasti, dokladanie rôznych potvrdení, zjavne nesúvisiacich stvorivou potenciou súťažiaceho. Faktom však je, že zadávanie zákaziek, hradených z verejných zdrojov, musí mať jasné pravidlá. Ak teda nie je možné aj v štátnej a komunálnej sfére uplatňovať klasické verejné anonymné architektonické súťaže podľa Občianskeho zákonníka, prístupné pre všetkých záujemcov, považujem za výrazný krok vpred, že výber architektov porovnávaním ponukovej ceny projektu zákon nahradil súťažami návrhov. Pre ich presadenie do praxe však treba ešte mnoho vykonať. Nejestvujúcu tradíciu v rešpektovaní zákonných noriem neobnovíme zo dňa na deň jednorazovým právnym aktom, skôr postupným budovaním politickej, občianskej a stavovskej kultúry. Slovenská komora architektov sa preto obrátila na relevantné politické strany s výzvou, aby vo svojich volebných programoch do nadchádzajúcich parlamentných volieb zohľadnili problematiku trvalo udržateľného rozvoja miest, ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva a transparentnosť postupov verejného obstarávania, najmä súťaží návrhov. Chcem veriť, že politici si túto agendu osvoja.

Ing. arch. Juraj Šujan predseda Slovenskej komory architektov
Foto: zero zero, archív vydavateľstva

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 90     nie: 112

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby