preskočiť na hlavný obsah

Alternatívne materiály – tradícia či trend?

/up/images/featured/images/altermaterialy_0.jpg

V dnešnej dobe sa pri stavbe domu kladie dôraz na ekologicky neškodné materiály. Alternatívne stavebné materiály označujeme  tiež ako low-cost alebo lowtech. Niektoré z nich sa používajú v oblasti experimentálnej výstavby, iné sa spracovávajú priemyselne ako výrobky s presne definovanými mechanicko-fyzikálnymi vlastnosťami.

Pri rozhodovaní o druhu konštrukcie treba dbať na to, aby čo najväčšia časť materiálov pochádzala z prírodných zdrojov a zároveň sa podieľala na nízkoenergetickej koncepcii domu. Záujem o zdravé bývanie súvisí so starostlivosťou o prírodu ako celok. O širších vzťahoch medzi človekom, jeho bývaním a okolím pojednáva aj interdisciplinárna veda baubiológia – stavebná biológia.  

Drevo

Stavba drevených domov má v našich zemepisných šírkach dlhú tradíciu. Drevo je jedným z prvých stavebných materiálov, ktoré sa používali. Jeho pórovitosť a schopnosť regulovať vlhkosť vzduchu zaručuje dobrú mikroklímu v interiéri. Výhodou dreva je pevnosť a ohybnosť, má pomerne nízku hmotnosť, štiepateľnosť, ľahkú opracovateľnosť a estetický vzhľad. Ide o stopercentne prírodný, obnoviteľný, recyklovateľný a odbúrateľný materiál, ktorý zanecháva minimálne množstvo čistého biologického odpadu. V porovnaní s inými stavebnými materiálmi ako oceľ alebo betón, sa drevo ľahko opracováva aj ručnými nástrojmi. Nedostatkami dreva sú hrčkovitosť a schnutie, ktoré spôsobuje zmenu objemu a krútenie dreva. Taktiež podlieha biologickým vplyvom (plesne, huby, hniloba a červotoče). Zároveň je horľavé a má relatívne obmedzenú životnosť. Aby sme ho ochránili, musíme ho ošetrovať špeciálnymi prostriedkami. Moderné konštrukčné systémyrámové, skeletové a masívne drevostavby –  nadväzujú na tradičné zrubové stavby.

Hlina

Hlina spĺňa ekologické a stavebno-biologické požiadavky tak, ako žiadny iný materiál. Je to zmes ílu, prachu a piesku, spolu s väčšími kúskami kameňa a organickým materiálom. Íl pôsobí v hline ako spojivo, piesok a štrk ako plnivo. Zloženie hliny sa odlišuje podľa miesta ťažby. Hlina by mala obsahovať okolo 45 % piesku, 20 % ílu a zvyšok by mal tvoriť jemnejší štrk a prach. Hlina bez odľahčujúcich prísad teplo dobre akumuluje, ale neizoluje ho dostatočne. Takéto steny nevyhovujú súčasným tepelnotechnickým požiadavkám, preto je nutné ich zaizolovať tepelnou izoláciou alebo rastlinnými izolantami priamo v hlinených výrobkoch (doskami z minerálnej plsti, trstinovou alebo konopnou rohožou, ovčím rúnom, korkovými doskami, celulózovými vláknami, slamou, plevami, ľahkými drevovláknitými doskami, ľanom, konope, kokosovým vláknom). Výhodou hliny je, že sa dá neustále obnovovať, neobsahuje žiadne škodlivé látky a pri spracovaní vyžaduje málo energie, preto je vhodná na výstavbu "vlastnými rukami“. Na druhej strane, hlinené steny sú citlivé na vlhko, mráz i pôsobenie vody.  Hlina sa pri vysychaní zmršťuje a pri vyparovaní vody sa znižuje jej objem, čím vznikajú trhliny a pukliny.

Kameň

Starovekí Gréci doviedli masívne kamenné konštrukcie do technickej dokonalosti. Súčasný vývoj smeruje skôr k využívaniu štandardných stavebných konštrukcií, kombinovaných s kamenným obkladom. Prírodný kameň sa ako nosná stena vyskytuje pomerne zriedkavo hlavne kvôli tepelnej technike a ekonomickej náročnosti. Stretneme sa s ním najmä pri rekonštrukciách historických pamiatok. Kameň je ťažko spracovateľný a zle sa s ním manipuluje. Pre zlepšenie stavebno-fyzikálnych vlastností a úsporu materiálu sa kameň kombinuje s iným stavebným materiálom. Je pevný, má vysokú nosnosť a životnosť. Zvyčajne sa používa ako vnútorný alebo vonkajší obkladový materiál stien.

Slama

Výstavba rodinných domov s konštrukciou z lisovaných slamených blokov u nás zatiaľ nie je dostatočne rozšírená. V minulosti sa slama ako stavebný materiál používala na pokrývanie striech a na ochranu tehál z nepálenej hliny. Slamené balíky môžu mať buď nosnú funkciu, alebo sa použijú ako tepelná izolácia a výplň do drevenej rámovej konštrukcie. Slama má vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti, slabú horľavosť, nízku cenu a je ľahko dostupná. Takisto ako hlina poskytuje možnosť svojpomocnej výstavby s výraznými úsporami. Ako dokonale recyklovateľná a organicky rozložiteľná, sa môže použiť všade tam, kde je možné používať ako stavebný materiál drevo. Najvhodnejšími druhmi slamy sú slama z ryže, zo žita, z ľanového pazderia, pšeničná, jačmenná slama a niektoré druhy vysokých tráv. Nevýhodou sú obrovské rozmery balíkov, ktoré majú za následok masívne steny a miestnosti, a takisto aj náročné uskladnenie pri výstavbe. Slama, podobne ako väčšina prírodných materiálov, je citlivá na vlhkosť.

Konope

Konopa siata, na rozdiel od svojej blízkej príbuznej konopy indickej, obsahuje len niekoľko stotín či tisícin percenta omamnej THC. Od začiatku tohto roka, po novelizovaní zákona o omamných a psychotropných látkach, prestala byť konopa siata prenasledovanou plodinou. Jej vlastnosti tak oceníme nielen pri výrobe tepla a elektriny, ale aj pri stavebných izoláciách a nízkoenergetickej výstavbe. Konopa je obnoviteľný a neškodný materiál, z jedného hektára technickej konopy možno získať 10 až 15 ton sušiny. Stavba nízkoenergetických rodinných domov z tejto suroviny nie je v západnej Európe žiadnou raritou. Vo Francúzsku ich stojí niekoľko stoviek a jeden rozostavaný nájdeme aj u nás – v Košiciach. Z konopných vlákien možno vyrábať zatepľovacie systémy a tvárnice. Zmes konopného pazderia s vápnom a vodou nahradí betónové prvky stavby. V susednom Česku sa najčastejšie využíva na tepelné a zvukové izolácie ako náhrada minerálnych a sklených izolácií. Podľa odborníkov konopa nemá skoro žiadne nevýhody. Jediným negatívom je, že ľudia nie sú zvyknutí s týmto alternatívnym stavebným materiálom pracovať.

Biologický odpad

Vedci z Michiganskej štátnej univerzity prišli pred dvoma rokmi s nápadom použiť vlákna z vysušeného a sterilizovaného kravského hnoja, ktorými môžu nahradiť lisované piliny a ďalší drevený odpad v drevovláknitých doskách. Dosky, ktoré nevydávajú žiaden zápach, sa vyrábajú rovnako ako dosky z dreva pomocou stlačenia za tepla a lepením chemickými živicami. Pevný odpad z hnoja drží pohromade lepšie ako klasické lisované piliny. Pre farmárov by to znamenalo šancu zarobiť na odpade, ktorý by sa neskôr predával ako stavebný materiál. Negatívne ohlasy odporcov sa ozývajú s tým, že ľudí, ktorí by si takýto materiál dali do svojho domu, nebude veľa.

TEXT Sláva Štefancová
FOTO Christa Richert, Schwaebisch Hall, Bross, Arch. Reinberg, Pierre Benker

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 144     nie: 86

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby