preskočiť na hlavný obsah

Ako vytvoriť izbu

Pozrieť prezentáciu

Z času na čas sa to pritrafí asi v každej domácnosti. Izba, ktorá celé roky slúžila na jeden účel, sa musí odrazu „rekvalifikovať”; možno nám výpoveď dala sama od seba a možno si zmenu jej „pracovnej náplne” vyžiadali okolnosti. Okolo domu môže napríklad zakrúžiť bocian, a pracovňa či hosťovská izba sa hneď začne meniť na detské kráľovstvo; alebo naopak – dospelé dieťa odchádza „do sveta” a z bývalej detskej izby sa stáva druhá obývačka, izba pre hostí alebo hoci aj hobby miestnosť...

Skôr než sa vžijeme do úlohy „stvoriteľa" a so zápalom začneme prázdny priestor pretvárať na krásnu novučičkú izbu, musíme si zariadiť jeden „Veľký tresk" a prehnať ho inkriminovanou izbou. Za obeť mu pravdepodobne padne väčšina pôvodného zariadenia; „okukaný" a opotrebovaný nábytok, koberec, luster, záclony, tapety... Iba tak sa nám jedného dňa podarí zastať na prahu „prázdna", čakajúceho len nato, aby sa stvárnilo podľa našich želaní..

Na stvorenie celého sveta vraj stačilo sedem dní; jednu izbu by sme teda za takýto čas hádam mohli stihnúť stvoriť aj my. Samozrejme, nemali by sme si robiť nijaké ilúzie a k akcii by sme sa mali od začiatku postaviť celkom pragmaticky a racionálne. Predsa len - sme ľudia a naše možnosti v oblasti stvoriteľskej činnosti sú značne oklieštené. Rozhodne nemôžeme počítať s tým, že na vytvorenie príťažlivého interiéru nám postačí vysloviť: „Buď dlažba", „Buď osvetlenie" alebo „Buď Roldor". Treba sa nám teda rozlúčiť s myšlienkou, že by sme dokázali stvoriť niečo z ničoho. Bez istého finančného obnosu sa jednoducho nepohneme. Preto by sme si najskôr mali ujasniť dve veci, ktoré výrazne ovplyvnia naše ďalšie kroky. Prvou z nich je výška sumy, ktorú sme ochotní (a schopní) do renovácie investovať a druhou je účel, na aký má vynovená izba slúžiť. Nuž a z toho je dobré vychádzať už pri domácom „big bengu"; niektoré časti pôvodného zariadenia totiž možno nemusia skončiť hneď na smetisku, ale len v dočasnom azyle - napríklad vo vedľajšej miestnosti. Častokrát postačí fantázia, šikovné ruky a trošku farby či kus látky, a zo starej komody je odrazu príťažlivý a originálny solitér a zo starého kresla priam majstrovské dizajnérske dielo.

„Od podlahy" neznamená začať od zeme

Máme už pripravené nejaké peniažky a nechýbajú nám ani jasné plány; neváhajme teda a poďme do toho. Zoberme to - ako sa vraví - pekne od podlahy! Ak by sme sa mali riadiť podľa tohto zaužívaného slovného zvratu, veľkú renováciu by sme museli zahájiť na zemi - výmenou, resp. úpravou podlahy. Ale pozor, chybovali by sme! K úprave podlahy sa síce onedlho dopracujeme, ale málokedy je miestom, ktorému sa omladzovacia a skrášľovacia procedúra dostáva ako prvému.

Postupnosť renovačných prác v každom interiéri volíme na základe stupňa prašnosti jednotlivých prác a úkonov, pričom sa prvenstvo prideľuje vždy prácam najprašnejším a najšpinavším. Ak sme sa v rámci rekonštrukcie izby rozhodli realizovať napríklad i výmenu starých drevených okien za okná plastové alebo za eurookná, práve to bude činnosť, ktorá celú akciu odštartuje.

Ak okná nemeníme, štartovaciu pozíciu získava inštalácia nových elektrorozvodov, vyžadujúca sekanie do stien. Veľké, nápadné a neraz prezdobené centrálne lustre ustupujú v súčasnosti do úzadia a namiesto nich sa dôraz kladie skôr na svetlo ako také a na širokú škálu efektov, ktoré dokáže rozohrať. Svietidlá získavajú tvary strohé, minimalistické a racionálne a ich rozmery sa zmenšujú; jedno centrálne osvetlenie plne alebo čiastočne nahrádzajú viaceré doplnkové osvetľovacie prvky - či už voľne stojace alebo zakomponované do ostatných prvkov interiéru. Nuž a práve takéto nápadité a rafinované osvetlenie (napr. svetelné panely, bodové svetlá a pod.) vyžaduje aj špeciálne a doslova na mieru vedené elektrorozvody.

Po nich sa na rad konečne dostávajú strop a steny. Ale to len v prípade, že sme pod starým nenašli síce tiež staré, ale predsa len ozajstné drevené parkety. Vtedy stojí zato pouvažovať, či chceme podlahu napriek tomu vymeniť alebo či sa rozhodneme objavený „poklad" zužitkovať. Drevené parkety sú nadčasové, štýlové a elegantné; treba im len dopriať drastickejší „píling" - poriadne ich obrúsiť a následne nalakovať kvalitným lakom a hneď sa ukážu v plnej kráse. Brúsenie parkiet je ale značne prašné, a preto v tomto jedinom prípade úprava podlahy predchádza úprave stropu a stien.

Predpokladajme ale, že v našom byte nijaké prekvapenie v podobe zabudnutých drevených parkiet nečaká a na odhalenej dlážke sa rozvaľuje len nevábne linoleum.

Nech si tam teda ešte chvíľku poleží; my sa zatiaľ pôjdeme venovať stropu a stenám.

Farebné hody

Steny sú spravidla najväčšími a najviditeľnejšími plochami v izbe a po vstupe do miestností nám udierajú do očí ako prvé. Pozornosť, ktorú venujeme ich úprave, sa okamžite prejaví zvýšením estetickej hodnoty interiéru, vytvorením príjemnej atmosféry, zútulnením priestoru. O tom, že farby majú na ľudskú psychiku výrazný vplyv, niet najmenších pochybností; ide len o to, aby sme ich pôsobenie dokázali správne využiť, aby sme zvolili farby, ktoré budú korešpondovať s funkciou izby. Do detskej izby sa hodia napríklad žlté a hnedé odtiene, prípadne i odtiene ružovej. V obývacej izbe, kde sa predovšetkým oddychuje, by mohli prevládať tóny zelenej či modrej. V pracovni nezaškodí ani aktivujúca červená, určite však nie na priveľkej ploche; táto farba sa hodí skôr len ako doplnková.

Úpravu stien nemusíme vnímať ako rutinnú a nepríliš populárnu činnosť; urobme si z nej „farebné hody", plné zábavy a kreatívnosti! S farbami sa dá naozaj poriadne vyhrať a pozitívny efekt je pritom takmer zaručený. Podľa veľkosti, tvaru a využitia priestoru môžeme povymýšľať „revolučné" kombinácie; vytvoriť štýl klasický, avantgardný, etno, rustikálny alebo náš vlastný, celkom nový a originálny.

Zvoliť si musíme pravdaže aj techniku úpravy stien, pričom sa obvykle rozhodujeme medzi natieraním a tapetovaním. Neraz však býva zaujímavá i kombinácia týchto techník. Pred samotným natieraním stien treba uzavrieť jestvujúce trhliny a špachtľou vyhladiť menšie poškodenia omietky. Presvedčiť by sme sa mali aj o tom, či starý náter dokáže novú farbu udržať. V niektorých prípadoch totiž nová farba starý náter uvoľňuje a ten sa z nekvalitného podkladu odlupuje. Vtedy nám nezostáva iné, ako starú vrstvu spevniť alebo starú farbu celkom zmyť. Prvý natierame strop. Pokračujeme stenami, ktoré si rozdelíme na pomyselné zvislé úseky, širšie pásy. Natierame ich postupne, vždy zhora nadol. Tým, ktorí túžia po naozaj osobitej stene, odporúčame vyskúšať dnes znovu objavené staré maliarske techniky, spočívajúce v ručnom dekorovaní stien vybranými vzormi.

Zle neurobia ani tí, ktorí sa rozhodnú pre tapety. Tie dnešné - vďaka širokému spektru vzorov, farieb i materiálov - vyvolávajú silný vizuálny dojem a ovplyvňujú celkové vnímanie priestoru. Zaujímavé sú napríklad výraznejšie štruktúrované tapety, tapety s velúrovitým povrchom, tapety s kovovým efektom či tapety pripomínajúce granit, kremeň a podobne. Teplým, príjemným a elegantným dojmom pôsobia textilné tapety. Dielo dovedieme do dokonalosti, ak naviac použijeme dekoratívne tapetové lemy, prípadne sa pokúsime vytvoriť harmóniu medzi tapetami a dekoráciami okien.

Tapety lepíme vždy len na hladké a rovné steny. Ak by sme nevenovali dostatok času a pozornosti príprave podkladu, mohlo by sa stať, že by sme sa z nich veru dlho netešili. Pred tapetovaním musíme bezpodmienečne opraviť, resp. odstrániť poškodenú omietku, všetky fľaky, odlomené rohy múrov, zvyšky starých náterov. Najideálnejší podklad predstavujú novoomietnuté steny, s jemnou sadrovou omietkou na povrchu.

Fantázia na zemi

Steny máme už „vyparádené" a nastáva čas pustiť sa do podlahy. Opäť sa nám núka niekoľko možností jej úpravy. To, pre ktorú z nich sa napokon rozhodneme, závisí aj od našich finančných možností. Medzi lacnejšie varianty patrí linoleum (nazývané tiež marmoleum, resp. arto- leum). Dnes sa už nemusíme obávať, že by sme si jeho kúpou do bytu nasťahovali nepríťažlivú „opachu". Technológia výroby linolea zostala síce viac-menej rovnaká, no jeho štruktúra a paleta farieb a vzorov sa oproti minulosti zmenila natoľko, že vhodne vybrané linoleum môže interiér dokonca príjemne osviežiť. Naviac ide o nehorľavý, veľmi dobrý zvukový a tepelný izolant s antistatickými vlastnosťami.

Ďalšou možnosťou je korok; ako prírodný materiál (vyrába sa z kôry duba korkového) vnáša do interiéru teplo a harmóniu. Keďže je povrch takejto podlahy mäkký a pružný, chôdza po nej prospieva kĺbom.

Laminátové (prípadne drevené) podlahy a dlažby sú cenovo o niečo náročnejšie, ale investovať do nich sa určite oplatí. Laminátové podlahy sa tešia obľube aj vďaka veľmi prijateľnému pomeru kvality a ceny; sú odolné, trvácne a nenáročné na údržbu. Ich vzory sa na prvý pohľad od skutočného dreva často ani nedajú rozpoznať; dekoratívne vrstvy - fólie - verne imitujú dreviny v tých najrozmanitejších farebných odtieňoch. Kombináciou rôznych štruktúr a farieb

vznikajú efektné a jedinečné riešenia.

Drevené parkety sú, samozrejme, drahšie; najviac zaplatíme za parkety vyrobené z exotických drevín, ktoré sa však vyznačujú aj najdlhšou trvanlivosťou. Exotické dreviny majú vynikajúce fyzikálne vlastnosti, ako napr. tvrdosť, stabilitu, vysokú hustotu a pod. Drevené parkety sa vyrábajú v rôznych typoch konštrukcií a spôsoboch kladenia; od klasických lepených cez palubovku až po plávajúce podlahy s nášľapnou vrstvou z vopred povrchovo upraveného masívu alebo dýhy.

Praktická a estetická je i vydláždená podlaha. Niektorí ľudia sa dlažbe v izbe vyhýbajú z obavy, že zem bude pôsobiť (a to vizuálne i na dotyk) chladne. Nie je to však pravda; najmä pri podlahovom kúrení - ale nielen pri ňom - je dlažba výborným riešením. Výnimkou sú snáď len detské izby určené pre deti v predškolskom veku, ktoré sa na zemi hrajú aj celé hodiny a pre ktoré je preto predsa len vhodnejší mäkší a teplejší povrch. Výber dlažieb je dnes obrovský; rozhodovať sa môžeme medzi dlaždicami jednofarebnými, ornamentálnymi, s plastickou štruktúrou atď., atď. Atraktívne sú tiež repliky historických vzorov, ale i vzory rustikálne a imitujúce prírodné materiály. Na celkový vzhľad podlahy nemá vplyv len farba a veľkosť dlaždíc, ale i spôsob ich kladenia. Okrem klasických spôsobov - vertikálneho alebo diagonálneho - sa dajú z dlaždíc vytvárať aj nápadité vzory a mozaiky.

„Zaľudnenie"

Stvorenie izby sa pomaly blíži ku koncu. Pravda - zostáva nám ešte jedna dôležitá úloha - priestor musíme „zaľudniť", čo v prípade izby znamená zariadiť. Dosť problémov nám už spôsobuje preľudnenosť Zeme, preto si k nim nepridávajme ešte ďalšie - a izbu zbytočne „nepreľudňujme". Darmo sme sa trápili s perfektnou úpravou stien a podlahy, keď teraz miestnosť doslova zapraceme nábytkom. Výsledkom by bol pocit stiesnenosti a útlaku a možno aj zopár modrín, získaných pri každodennom predieraní sa uzučkým koridorom pomedzi stolíky, skrinky, kreslá, police...

Nezabúdajme, že medzi najpôsobivejšie „dekorácie" interiéru patrí voľnosť, ľahkosť, vzdušnosť a súčasné trendy dávajú takémuto ponímaniu priestoru jednoznačne zelenú.

Nábytkoví dizajnéri preferujú variabilitu a minimalizmus; je však zrejmé, že potreba dostatku úložných priestorov sa len preto, že túžime po voľnosťou a vzdušnosťou dýchajúcich izbách, z našich domácností nevytratila. Podľa všetkého budeme úložné priestory potrebovať aj v novo zrekonštruovanej izbe a najlepšie urobíme, ak jej zariaďovanie začneme práve s nimi. Na prvý dojem by sa mohlo zdať, že najvhodnejším riešením budú rozmerovo menšie nábytkové zostavy, nezaberajúce príliš veľa miesta. Prvý dojem je však v tomto prípade mylný! Typizované skrine sú totiž do miestností, kde chceme s priestorom hospodáriť šetrne, celkom nevhodné. Naopak - najideálnejšie sú skrine vstavané. Minimalizmus vyžaduje dôkladné premyslenie a zároveň dokonalé remeselné spracovanie úložných priestorov. Vstavané skrine, zhotovované prevažne na mieru, tieto kritériá obvykle spĺňajú. Nezaberajú zbytočne miesto a umožňujú využitie aj mnohých tzv. hluchých priestorov (napr. kútov, šikmín a pod.); pritom sú dostatočne priestranné a ich vnútorné vybavenie si môžeme doslova „ušiť na mieru". Ponúkajú maximálne využitie zvoleného priestoru neobmedzenej výšky, šírky a hĺbky, ako aj nespočetné farebné a materiálové kombinácie rámovania, výplne dverí, zrkadiel a skiel. Okrem nespornej praktickosti a účelnosti prekypujú nápaditosťou, hravosťou alebo noblesou a eleganciou a pokojne sa môžu stať dominantným dekoračným prvkom miestnosti.

Okrem úložných priestorov budeme potrebovať ešte niekoľko kusov nábytku; v závislosti od toho, na aký účel izbu využijeme. Je na nás, či si ho dokúpime, necháme vyrobiť na mieru alebo v sebe objavíme umelecké vlohy a šikovne zrenovujeme časť z pôvodného zariadenia.

Konečnou bodkou by mali byť doplnky, ktoré miestnosti vdýchnu nežnú a útulnú „izbovú dušičku". Ani s ich počtom to - samozrejme - neradno preháňať, veď dávno poznáme pravidlo o tom, že „menej býva viac". (Na peniaze sa to, samozrejme, nevzťahuje. A o to lepšie! Veď aké by to bolo pravidlo, keby ho nepotvrdzovala nejaká výnimka...)

Magdaléna Gondolová
foto: archív redakcie

zdroj: Dom a Bývanie

Páčil sa vám článok?

áno: 244     nie: 184

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby