preskočiť na hlavný obsah

Administratívna budova, Považská Bystrica, Meliš - Ďuriš

/up/images/featured/images/administrativna_budova_pb.png

Ten dom visí!

Keď Le Corbusier formuloval body modernej architektúry na základe možností oceľobetónu, započal proces, ktorý viedol k čoraz subtílnejšiemu a ľahšiemu priečeliu. Povrch budov postupne strácal stereotomické parametre a bol už iba tenkou škrupinkou. No stále ešte v priestore fasády alebo tesne za ňou zostávala konštrukcia, ktorá prenášala zaťaženie a jej dimenzia nemohla klesnúť pod určitú hranicu. Vyľahčenie bolo možné už iba tak, že sa poschodia zavesili na laná.

A skutočne – asi tri desaťročia po Le Corbusierovom objave sa začali objavovať lanové konštrukcie, ktoré minimalizovali mohutnosť prvkov na minimum. Bolo to v päťdesiatych rokoch a zakrátko sa táto vlna antigravitačnej architektúry dostala aj ku nám. Veľmi rýchlo sa ujala aj vďaka uvoľneniu v šesťdesiatych rokoch a pocitu mladosti, ktorý vtedy zažívala slovenská architektúra. Najtypickejším príkladom, kde je tento princíp dovedený najďalej, je Nový most (vtedy most SNP, autori J. Lacko, L. Kušnír, I. Slameň a A. Tesár) a športová hala na Pasienkoch (J. Chovanec), oba v Bratislave. Tieto objekty mali mať pôvodne konvenčnejšie konštrukčné riešenie ale v priebehu projektovania siahli architekti a konštruktéri k lanám.

Ale na Slovensku máme aj príklad, ktorý ide ešte ďalej v tejto experimentálnej línii, stavbu, kde je celá hlavná funkčná časť domu zavesená. Je to administratívna budova štátnych orgánov v Považskej Bystrici od Ivana Meliša a Severína Ďuriša zo žilinského Stavoprojektu, ktorú naprojektovali roku 1966 a po desaťročí ju aj postavili v prebudovanom centre okresného mesta. Tu sa tento princíp využil naplno a v Československu priekopnícky po prvý raz. Považskobystrický objekt má na tú dobu obvyklé rozčlenenie na rozľahlú nízku hmotu a štíhlu vertikálu. Nižšia časť je jednoposchodová s priebežným pásovým oknom a hlboko zasunutým prízemím. Vnútorné priestory sú osvetlené z átria. Ani tu však nezostalo len pri stereotypnom bloku. Je doňho vložená veľká zasadačka v tvare zrezaného kužeľa, vysunutá pred vstupnú fasádu. Mala pôvodne hladko omietnutý povrch, medzičasom ju obložili plechom. Z centrálneho oceľobetónového jadra (spolu s aulou ho dimenzoval J. Dlhopolček) sú na najvyššom bode vysunuté oceľové konzoly s vahadlami. Na nich visia (na prednej a zadnej fasáde štyri a na bočných fasádach dve) laná-tiahla, ktoré nesú všetky podlažia. Veža je v jednej tretine výšky (celkovo je to šieste poschodie) prerušená a rozčlenená na dve sekcie: dolná má štyri a horná osem poschodí. V prerušení možno vidieť tiahla v podobe subtílnych stĺpov. Vlastnú oceľovú konštrukciu dimenzoval J. Bustin z vítkovických železiarní. Pôdorysne má veža okolo jadra pozdĺž širších fasád dve chodby a z nich prístupné bunkové kancelárie. Aspoň tak vyzerá pôdorys typického poschodia, ktorý je niekde mierne modifikovaný. V jadre je schodisko, dva výťahy a záchody. Ľahká tenká fasáda a prebiehajúce pásové okná niekedy, najmä na rohoch, dovolia priehľad cez budovu. Racionálny sieťový raster priečelí lemuje okná a ich parapety, ktoré sú z tmavého skla (v skutočnosti je tmavofialové, ale zdá sa byť čierne).

Budova bola aj v čase vzniku určená pre štátne administratívne inštitúcie, dnes sú tu takisto rozmanité obvodné úrady (pozemkový, lesný, pre cestné komunikácie a cestnú dopravu). Dostalo sa jej nezaslúženej nepozornosti – ak sa nemýlim, v architektonických časopisoch ju publikovali iba informatívne, vtedy ešte nedostavanú, v Projekte číslo 1 roku 1973, ktorý bol venovaný výškovým stavbám (na jedinej strane 21).

Pri prípadnej obnove, ktorú objekt nepochybne potrebuje, bude práve povrch tejto fasády najchúlostivejším miestom,pretože tu i milimetrové odchýlky pozmenia vyvážený a jednoduchý vzhľad veže. Ako neveľmi podarený príklad môže slúžiť; povedzme podobná fasáda Prágerovho pražského Makromolekulárneho ústavu, ktorú obnovili s drobnými, ale badateľnými odchýlkami.

Administratívna budova stojí v problematickom centre Bystrice, v ktorom sa zhodou okolností navŕšili negatíva modernej prestavby, ku ktorým onedlho pribudne problematický diaľničný prieťah stredom mesta. Treba však pripomenúť, že náš objekt tu patrí medzi svetlé výnimky: je pozoruhodným, technicky i architektonicky ojedinelým dielom v dimenziách širších, než sú iba slovenské. Dnes keď diskutujeme o oprávnenosti zapisovať a chrániť moderné diela už aj zo šesťdesiatych rokov treba povedať, že takýto jedinečný reprezentant nesporne patrí do kategórie národná kultúrna či technická pamiatka.

Matúš Dulla

Administratívna budova v Považskej Bystrici
Autori: Ivan Meliš a Severín Ďuriš, Stavoprojekt žilina
Projekt: 1966 – 1968
Realizácia: 1968 – 1976
Foto: Ľubo Stacho

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 99     nie: 135

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby