preskočiť na hlavný obsah

20 rokov zatepľovania na Slovensku

/up/images/featured/images/0-zateplovanieslovensko.jpg

Dvadsať rokov priebežného, štátom podporovaného kontaktného zatepľovania na Slovensku malo viac etáp líšiacich sa vecne i termínovo. Najprv to bol program dodatočného zatepľovania a odstraňovania nedostatkov bytových domov v rokoch 1992 - 1997, od roku 1998 podpora cez Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), od roku 2000 podpora obnovy bytovej budovy na základe Koncepcie obnovy budov s dôrazom na bytový fond až po zahrnutie Vládneho programu zatepľovania v roku 2009 do foriem podpory v ŠFRB.

Program dodatočného zatepľovania a odstraňovania nedostatkov bytových domov

Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 493 z 10. septembra 1991 boli pred dvadsiatimi rokmi schválené „Postupy a technické podmienky dodatočného zatepľovania a modernizácie panelových bytových domov" [1]. Vláda súhlasila s navrhovaným podielom finančnej účasti štátu až do výšky 80 % z celkových nákladov finančného zabezpečenia dodatočného zatepľovania, ale s tým, že výška finančnej štátnej pomoci bude schválená každoročne zákonom o štátnom rozpočte SR.

V uznesení vlády bolo ďalej uložené Ministerstvu financií (MF SR) „v štátnom rozpočte na rok 1992 zahrnúť i prostriedky na program dodatočného zatepľovania a odstraňovania závad (statických nedostatkov) panelových bytových domov" a k tomu spracovať „predpis o finančnej pomoci pri odstraňovaní závad panelových domov a o dodatočnom zatepľovaní i so zahrnutím podielu štátnej účasti na tomto programe".

Ministrovi výstavby a stavebníctva (MVS SR) udelilo úlohu „vypracovať smernicu postupov a podmienok odstraňovania závad i dodatočného zatepľovania panelových domov s konkrétnymi opatreniami a časovým harmonogramom pre výrobcov, dodávateľov, majiteľov a ďalších zainteresovaných organizácií" už do 30. septembra 1991 a ďalšiu úlohu „vykonať základné diagnostické porovnanie sústav panelových bytových domov pre stanovenie kritérií finančného zabezpečenia a projektov dodatočného zatepľovania" do 28. februára 1992.

Splnenie týchto úloh a najmä z nich vyplývajúcich ďalších postupov a opatrení boli prvým predpokladom, že program dodatočného zatepľovania bolo možné už v roku 1992 odštartovať a že bolo uplatnených viac systémových programových opatrení, ktoré sa v prvom časovom období 5 rokov (do roku 1997) najprv na Ministerstve dopravy, spojov a verejných prác (MDSVP SR), neskôr na Ministerstve výstavby a verejných prác (MVVP SR) a potom na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR SR) len spresňovali. Prvý systémovo pripravený program zatepľovania charakterizovalo:

•    zameranie na bytový fond postavený v hromadných formách výstavby najmä pred rokom 1984, kedy boli v platnosti menej náročné tepelno- technické kritériá,
•    dotácia do výšky 80 % celkových nákladov bola limitovaná čiastkou 60 000 Sk na byt,
•    projektant pre vlastníka bytového domu v projektovej dokumentácii musel splniť všetky technické podmienky  dané smernicou MVVP SR (predtým MVS SR, MDSVP SR) a vyplnil i výpočet štátnej dotácie podľa smernice MF SR,
•    vlastníci si výberovým konaním vybrali zhotoviteľa, ktorý musel preukázať svoju kvalifikáciu licenciou na zhotovovanie zatepľovacieho systému s udeleným osvedčením od akreditovanej skúšobne (neskôr dokladom preukázania zhody podľa zákona o stavebných výrobkoch č. 98/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov),
•    žiadosti sa predkladali príslušnému obvodnému úradu v sídle okresu a odtiaľ boli zasielané na MVVP SR (najprv v roku 1992 na MVS SR, v rokoch 1993 - 1995 na MDSVP SR) na vykonanie výberu a stanovenie poradia podľa vopred určených a schválených kritérií,
•    úlohy výskumu a vývoja pri zatepľovaní [7] a neskôr pri obnove budov [8] boli vecne a časovo zostavené a riešené tak, že ich výstupy boli v praxi bezprostredne využívané. Podrobná pasportizácia bytového fondu spracovaná VVÚPS-NOVA v roku 1992 na rozsah cca 550 tisíc bytov a postupne rozšírená až na 800 tisíc bytov v bytových domoch umožňovala rýchlo rozhodnúť o reálnych možnostiach zaradenia vlastníka medzi prvé bytové domy,
•    prvé prínosy úspor tepla na vykurovanie sa overovali na demonštračnom projekte 332 b. j., Bratislava-Kra- máre, kde po prvej vykurovacej sezóne 1991 - 1992 sa meraním spotreby tepla dvoch zateplených a dvoch nezateplených bodových domov zistil rozdiel v spotrebe energie 33,4 %.

Celkové úspory v spotrebe tepla na demonštračnom projekte podľa bytových domov boli 30 - 47 %.

Výberová komisia ministerstva dostávala v rokoch 1992 - 1997 od obvodných úradov v sídle okresu posúdené žiadosti vlastníkov bytových domov na zateplenie v rozsahu 25 až 37 tisíc bytov ročne k zaradeniu do programu. Rozsah limitovala štátna dotácia udelená na jednotlivé roky, a tým sa zvyšovala aj náročnosť práce komisie vybrať podľa vopred stanovených kritérií vhodné bytové domy.

Za roky 1992 - 1997 sa cez program dodatočného zatepľovania a odstraňovania statických nedostatkov zateplilo na Slovensku 10 937 bytov (tab. 1) [2].

Koncepcia obnovy budov s dôrazom na bytový fond

Dlhodobejšie zapojenie štátnej účasti so systémovým riešením nadväzovalo až na schválenie Koncepcie obnovy budov s dôrazom na bytový fond [3]. Koncepcia obnovy budov so zameraním na obnovu bytového fondu, ktorú schválila vláda SR svojím uznesením č. 1088 z 8. 12. 1999 na základe poznania fyzického stavu budov, najmä bytového fondu stanovila tri postupové kroky a k nim aj podporné ekonomické nástroje, aby sa zabezpečilo potrebné predĺženie životnosti tohto fondu.

Podľa koncepcie sa v rámci prvého postupového kroku mali odstrániť systémové poruchy bytových domov realizovaných v určených typoch, konštrukčných systémoch a stavebných sústavách. Druhým postupovým krokom sa mali celkovou obnovou riešiť statické, hygienické a užívateľské nedostatky bytových domov starších ako 30 rokov a v treťom postupovom kroku sa mali obnoviť bytové domy realizované pred menej ako 30 rokmi. Prax postupne ukázala, že je vhodné druhý a tretí postupový krok spojiť.

Navrhnuté náklady na realizáciu obnovy bytového fondu z koncepcie v jednotlivých rokoch sú uvedené v tabuľke 2 (mil. Sk).

Ďalšie zdroje financovania obnovy budov

Na financovanie obnovy bytového fondu sa okrem dotácií mali využívať existujúce ekonomické nástroje podpory bývania, a to stavebné sporenie, Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), hypotekárne financovanie a vlastné zdroje vlastníkov bytov. Pôvodný predpoklad financovania obnovy bytového fondu pri využití vyššie uvedených ekonomických nástrojov v koncepcii je uvedený v tabuľke 3.

Podstatné bolo, že všetky postupné kroky obnovy budov vychádzali z uplatnenia dodatočného zatepľovania ako významného zdroja úspor energie, ale i tepelného ukľudnenia nosných a obvodových stavebných konštrukcií a preto i pri 12 vybraných systémových poruchách je u deviatich odporúčaným riešením dodatočné zatepľovanie. Pomalší rozbeh programu obnovy bytových budov viedol k nutnosti riešiť vo väčšom rozsahu systémové poruchy ako boli pôvodne uvažované v tab. 2. Napríklad pre rok 2004 sa konštatovalo, že viac ako 600 tisíc bytov sa malo obnoviť a z nich u 495 tisíc bytov bolo potrebné odstrániť systémové poruchy.

Vyplývalo to zo Správy o stave a potrebe finančných zdrojov na obnovu bytového fondu v rokoch 2007 - 2013 spracovanej MVRR SR v roku 2003 [6]. V analytickej časti správy sa konštatovalo, že po roku 1990 sa v čoraz väčšom rozsahu začali vykonávať stavebné práce, ktoré majú charakter cyklickej údržby a opráv, odstraňovania systémových porúch a dodatočného zatepľovania. Štátny rozpočet a aj ŠFRB už viac rokov podporujú obnovu bytových budov vo väčších finančných čiastkach ako boli plánované v tab. 2 a 3, avšak celková výška podpory ako aj nedostatok prostriedkov na strane majiteľov bytov nevytvárali dostatočný priestor na rýchlu, ale už nevyhnutnú obnovu.

Celkovú obnovu je potrebné vykonať na celom bytovom fonde postavenom do roku 1983, čiže na 583 118 bytoch a cyklickú údržbu a opravu na bytovom fonde v rozsahu 195 168 bytov, t. j. spolu 778 286 bytov. Podľa predloženého materiálu na obnovu bytového fondu v rozsahu 778 286 bytov je potrebných 396 004 mil. Sk (13 145 mil. eur). Ak by sa tento fond mal obnoviť do roku 2030, ročne by sa malo obnoviť 32 429 bytov s nákladom 16 500 mil. Sk (547,7 mil. eur). V analýze sa predpokladalo na obnovu diferencovane získať ďalšie finančné prostriedky z miest a obcí, od vlastníkov, štátny príspevok a aj zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ.

Celková obnova v rozsahu, ktorý sa uvažoval v analýze, sa v minulosti a ani v súčasnosti v SR na bytových domoch nevykonáva, čo by pri menšom rozsahu financií umožňovalo obnovu najmä bytových domov uskutočniť skôr ako v analýze uvažovanom roku 2043. Novšie, najmä v súčasnosti rozpracované výskumné práce [9] tento finančný podiel celkovej a významnej obnovy bytových i rodinných domov veľmi precízne analyzujú a stanovujú. Pohybuje sa v rozpätí od 41 až do 62 % podľa stavebnej sústavy a podlažnosti bytových alebo rodinných domov.

V predmetnej analýze [6] sa konštatovalo, že priestor pre zatepľovanie zostáva veľký a je veľmi dôležité, že i ďalšie bankové inštitúcie ponúkajú pre realizáciu obnovy a tým i zatepľovanie finančné prostriedky vo forme účelových, ale i bezúčelových úverov. Technicky i finančne je takto proces zatepľovania budov kontaktnými tepelnoizolačnými (zatepľovacími) systémami cez obnovu fondu budov systémovo, programovo podchytený, ale chýba mu dostatok prostriedkov a tým aj časová predstava zvládnutia tohto procesu.

Vládny program zatepľovania

Ďalším rozšírením foriem podpory obnovy bytových budov a tým aj dodatočného zatepľovania (zhotovovania ETICS) bol v roku 2009 Vládny program zatepľovania.

Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 20. mája 2009 uznesením č. 379 schválila Vládny program zatepľovania, z ktorého vyplývalo, že do Štátneho fondu rozvoja bývania na realizáciu tohto programu boli doplnené dodatočné zdroje pre rok 2009 vo výške 71 mil. eur. V Štátnom fonde rozvoja bývania pribudla nová forma podpory s novými podmienkami vyjadrenými v Zákone č. 265/2009 Z. z., ktorým sa doplnil zákon č. 607/2003 Z. z. o ŠFRB a ten nadobudol účinnosť 1. 7. 2009. Úver sa poskytoval do 100 % oprávnených nákladov stavby s rozdielnym limitom pre rodinný a bytový dom s lehotou splatnosti 15 rokov a nulovou úrokovou sadzbou. Do oprávnených nákladov okrem nákladov na realizáciu boli navrhnuté náklady na projektovú dokumentáciu vrátane teplotechnického posudku, spracovanie žiadosti a spracovanie energetického certifikátu budovy. [5]

Plánovaný rozsah programu bol 71 mil. eur a zahŕňal zatepľovanie obvodového a strešného plášťa, deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi a výmenu okien. Maximálna doba zhotovenia zatepľovania pre vlastníka budov je 24 mesiacov od získania úverovej zmluvy.

K 31. 12. 2009 bola v ŠFRB priznaná podpora na 347 žiadosti pre 14 776 bytov v sume 70 887 407,43 eur. Z priznanej podpory je v prepočte na 1 byt celkom 4 797,50 eur, z toho v rodinnom dome (36 bytov) 17 927,66 eur a v bytovom dome (14 740 bytov) 4 765,40 eur. Žiaľ pre rok 2010 na tento program neboli uvoľnené prostriedky a na rok 2011 bolo uvoľnených 10 mil. eur v rámci ŠFRB.

Už teraz možno konštatovať, že táto forma podpory má rozsah významnej obnovy budov a tak je možné do budúcnosti pri úpravách zákona o ŠFRB a spresnení kritérií vylúčiť určitú vecnú duplicitu vo formách podpory: obnova bytovej budovy a zateplenie bytovej budovy a rozdeliť formy podpory na významnú obnovu budovy a na obnovu spoločných časti bytovej budovy - na obnovu technického zariadenia budovy (TZB).

Odborný odhad rozsahu zatepľovania v rokoch 2001 až 2010 a vplyv týchto výsledkov na rozsah a počet bytov zateplených v SR

Tepelná ochrana budov zatepľovaním patrí od roku 2002 medzi stavebné práce s najväčším rastom v stavebníctve. Slovenský štatistický úrad, ani iné ustanovizne jednotlivé stavebné práce štatisticky nevyhodnocujú. Štatisticky sa medziročne nesledujú ani dokončené budovy, ktoré sa obnovujú, či sú to bytové alebo nebytové budovy.

OZ združenie pre zatepľovanie budov (OZ ZPZ) sa rozhodlo stanoviť rozsah obnovovaných budov cez odborný odhad ročne zateplenej plochy fasád stanovený z iných ako štatistických podkladov.

OZ ZPZ sa rozhodlo vychádzať z výroby stavebných materiálov v príslušnom roku, ktoré tvoria komponenty vo vonkajšom tepelnoizolačnom kontaktnom systéme (ETICS). Za východzí komponent, ktorý kopíruje fasádu sme zvolil tepelné izolácie. Z tepelných izolácií pre kontaktné tepelnoizolačné systémy (ETICS) má väčšiu výpovednú schopnosť expandovaný polystyrén (EPS), a to hlavne preto, že tvorí 85 - 90 % podiel uplatnenia oproti 10 - 15 % podielu tepelnoizolačných dosiek na báze minerálnej vlny (MW) v ETICS.

Prepočet rozsahu zatepľovania stanovuje Združenie pre zatepľovanie budov cez ročnú spotrebu penového polystyrénu EPS 70/F, ktorý sa priamo uplatňuje v systémoch ETICS.

Ide o metodicky stanovený odborný odhad s viacerými premennými údajmi spotreby penového polystyrénu ako spotreba EPS v tonách celkom, odpočet vývozu EPS, rozsah EPS na fasády, odpočet odpadu EPS, priemerná hrúbka EPS v ETICS až po rozsah EPS/F v m2 a celkový rozsah zhotovovania ETICS. Pri určitom zaokrúhlení čísiel môžeme hovoriť o rozsahu zhotovovania ETICS na Slovensku v rokoch 2006 - 2010 34,5 mil. m2 (údaje z grafu združenia EPS za roky 2001 - 2010) a pri vyjadrení 5 % rozptylu na množstvo premenných údajov môžeme stanoviť rozsah zateplených fasád bytových a nebytových budov na Slovensku v rokoch 2006 - 2010 v rozsahu 33,5 až 35,3 mil. m2 ETICS. [10]

Pri stanovení kontrolného prepočtu z m2 EPS 70F na počet bytov v bytových a rodinných domoch ako aj nebytových budovách sme vychádzali z ročných rozsahov EPS 70F v rokoch 2008 - 2010, ktoré boli temer identické (cca 30 000 ton EPS a cca 8 mil. m2 fasád v SR) [10], čo predstavovalo ročný rozsah 19 tisíc rodinných domov, 26 tisíc bytov v bytových domoch, 5 tisíc nových zateplených rodinných domov a 450 nebytových budov. Všetko rôznych veľkosti rešpektujúcich rozsah výstavby v krajoch SR. Podrobnejšie je to rozvedené v [10].

Možnosť stanovenia rozsahu zatepľovaných bytových budov v rokoch 1992 - 2010

Výroba EPS F v rokoch 2001 - 2010 vyjadrená v grafe združenia EPS SR bola prepočítaná na zateplené byty v SR podľa stanovených prepočtov a ukazovateľov. Celková výroba EPS v rokoch 2001 - 2005 50 710 ton EPS na Slovensku predstavovala oproti rokom 2006 - 2010 (131 540 ton EPS) len 38,55 % podiel, ale v tom období sa zhotovovanie ETICS vykonávalo s menšou hrúbkou tepelnej izolácie a pomalšie sa rozbiehalo zhotovovanie ETICS u rodinných domov. V prepočte to bolo v rokoch: 2001 - 2005
•    rodinné domy 34 tisíc b. j.
•    bytové domy 59 tisíc b. j. 2006 - 2007
•    rodinné domy 28 tisíc b. j.
•    bytové domy 44 tisíc b. j. 2008 - 2010
•    rodinné domy 57 tisíc b. j
•    bytové domy 77 tisíc b. j. spolu 2001 - 2010
•    rodinné domy 119 tisíc b. j.
•    bytové domy 180 tisíc b. j.
spolu byty v rodinných a bytových domoch v rokoch 2001 - 2010 299 tisíc b. j., nebytové budovy predstavujú cca 18 % podiel z celkovej zhotovenej plochy ETICS.

Rozsah zhotovenia ETICS v rokoch 1992 - 2000 bol stanovený obdobným spôsobom ako za roky 2001 - 2011. V tom období sa podľa rozborov Združenia EPS v SR vyrobilo 48 700 ton EPS, podiel EPS 70F nebol presne sledovaný ako od roku 2001, podiel rodinných domov a aj hrúbok tepelných izolácií bol nižší ako v rokoch 2001 - 2010. Po prepočtoch to predstavovalo:

•    v rodinných domov 30 tisíc bytov
•    v bytových domov 56 tisíc bytov
V rokoch 1992 - 2010 sa zateplilo:
•    v rodinných domoch - 149 tisíc b. j.
•    v bytových domoch - 236 tisíc b. j.
•    spolu - 385 tisíc b. j.

Podľa [6] bolo v roku 1992, kedy bola dokončená výstavba panelových bytových domov a tieto všetky bytové budovy by mali byť obnovované (mladšie ako 20 rokov podliehajú cyklickej údržbe a opravám) evidovaných celkom 1 655 014 b. j., z toho 821 321 b. j. v bytových domoch a 826 707 b. j. v rodinných domoch.

Percentuálny podiel zateplených (obnovených) bytov do roku 2010 podľa odborného odhadu by predstavoval celkom 23,3 %, v rodinných domoch 18 % a v bytových domoch 28,7 %.

Ako ďalej?

Prepracované znenie smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov stanovuje postupy plnenia budúcich úloh v energetickej efektívnosti novej výstavby a aj pri obnove budov, najmä do roku 2020 a neskôr. Mimoriadne náročnou úlohou bude pripravovať a stavať nové budovy s takmer nulovou spotrebou energie, ale dosiahnutie 20 % úspor celkovej energie pri 20 % znížení emisií CO2 do roku 2020 sa môže vzhľadom na rozsah prínosov dosiahnuť predovšetkým obnovou existujúcich budov.

Z hľadiska doterajšieho uplatňovania systémov zatepľovania je možné vychádzať z viac ako dvadsaťročnej histórie slovenského zatepľovania a predpokladať ďalší vývoj. Tepelnoizolačné omietky sú limitované svojou hrúbkou a sprís- ňovanie tepelnotechnických požiadaviek obmedzuje ich hromadnejšie využitie. Odvetrané zatepľovacie systémy sú zatiaľ výrazne drahšie, preto ich uplatnenie bude na reprezentačných, hlavne nebytových budovách a aj u budov s vnútorným režimom užívania namáhaným vysokou vlhkosťou (napr. plavárne). Rozhodujúcou súčasťou obnovy najmä bytových budov do budúcnosti bude stále dodatočná tepelná ochrana budov zatepľovaním ETICS, pričom ako pri komponentoch, tak i skladbe systému zatepľovania je priestor pre ďalšie inovácie.

Rozbor doterajšieho zhotovovania ETICS môže poslúžiť i k predstave dokedy by sa dal zatepliť fond bytových a rodinných domov na Slovensku postavený do roku 1992, resp. evidovaný podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 (SOBD 2001) [9].

Z tab. 4 vyplýva, že do roku 2030 je možné obnoviť bytový fond v bytových domoch za predpokladu ďalšieho zvyšovania obnovovaných bytov v bytových domov a to 270 000 bytov na roky 2011 - 2020 a cca 300 tisíc bytov na roky 2021 - 2030. Dosiahnuť ročný priemer 27 000 bytov po roku 2011 a 30 000 bytov po roku 2020 však pri predchádzajúcich rastoch rozsahu zatepľovania je úplne zvládnuteľný vo výrobe a aj zhotovovaní ETICS na stavbe. Navrhovaný rozsah bytov na obnovu a tým aj dosiahnutie potrebných celkových úspor energie je na druhej strane limitované životnosťou týchto väčšinou panelových domov. Bez podporných finančných nástrojov a zvýšení rozsahu podpory sa potrebný rozsah obnovy bytových budov nebude dať dosiahnuť.

Rozsah rodinných domov (postavených do roku 1992, resp. roku 2000) nebude možné do roku 2030 obnoviť. Dôležité bude presadiť také ekonomické nástroje, ktoré pre vlastníkov rodinných domov budú príťažlivejšie ako súčasné obchádzanie právnych a technických predpisov. Treba brať do úvahy aj údaj, že cca 75 000 rodinných domov v súčasnosti nie je trvalo obývaných a u nich je ťažko možné počítať s obnovou.

Osobitnú pozornosť v ďalšom období si budú vyžadovať obnova nebytových budov a z nich najmä obnova verejných budov.

Ing. Anton Novotný, OZ Združenie pre zatepľovanie budov, Bratislava Foto: archív redakcie Tabuľky 1 a 4: autor, tabuľky 2 a 3: [3] Graf: Združenie EPS SR

Literatúra:
[1]„Postupy a technické podmienky dodatočného zatepľovania a modernizácie panelových bytových domov" schválené uznesením vlády SR č. 493 z 10. septembra 1991
[2]    Vyhodnotenie programu dodatočného zatepľovania a odstraňovania nedostatkov bytových domov za roky
1992    - 1997. MVVP SR, február 1998
[3]    Koncepcia obnovy budov s dôrazom na obnovu bytového fondu; MVVP december 1999;
[4]    Koncepcia    energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020 schválená Uznesením vlády č. 384 zo dňa 11. júna 2008
[5]    Vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o výpočte energetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu
[6]    Správa    o stave a potreby finančných zdrojov na obnovu bytového fondu
v rokoch 2007 - 2013, MVRR SR, 2003
[7]    Úloha    výskumu a vývoja VTP 01 „Znižovanie spotreby energie pri prevádzke budov". VVÚPS - NOVA,
1993   
[8]    Úloha    výskumu a vývoja VTP 6 - 400 „Obnova budov pozemných stavieb s dôrazom na bytový fond". VVÚPS - NOVA, 1999
[9]    Úloha    výskumu a vývoja: „Vplyv inovatívnych postupov zabezpečenia energetickej hospodárnosti budov so stanovením optimálnej technickej, environmentálnej a ekonomickej realizovateľnosti". Etapa 03, 07, 09. TSÚS n. o. a ÚEOS Komercia a. s., 2010

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 140     nie: 129

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby